Text …...........................................................

 

Text …...........................................................

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyšetrovanie nehody a mimoriadne udalosti 6

Obyčajná letisková prevádzka 9

Príprava lietadiel a lietanie 11

Osoby a obsadenie 15

Piešťanská 4. letka, úplne od začiatku 18

Môj prvý letový deň 20

Každodenná rutina 28

V Přerově 32

Akrobacie 34

Nočné lietanie 36

Revízia lietadla 37

Streľby - letisko Kuchyňa 41

Stratené rakety 46

Zahraniční poslucháči 48

Beseda o Ugande 51

Noví košickí poslucháči Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského  

národného povstania sú v Piešťanoch 53

Bojový poplach a úlet poľského An-2 do Rakúska 55

Letecké esá 57

Nehoda a jej dôsledky 59

Dvesto litrov (26,41 gal) v nádrži 63

Major Šimek 64

Posledné záchvevy vojny 69

Civil 70

Základné technicko-taktické údaje lietadla L-29 Delfín 72

Parametre a režim motora Motorlet M-701 73

 

 

Foto

NÁKRES KONŠTRUKCIE LIETADLA L-29 F.1.

VÝKRES ĽAVEJ A HORNEJ STRANY LIETADLA L-29 F.2.

VÝKRES PRAVEJ A SPODNEJ STRANY LIETADLA L-29 F.3.

PrednÁ NOHA PODVOZKU F.4.

VÝKRES prednEJ NOHY PODVOZKU F.5.

HYDRAULICKÝ VALEC PREDNEJ NOHY F.6.

PRÍSLUŠENSTVO PROVY LIETADLA Z PRAVEJ STRANY F.7.

UCHYTENIE HYDRAULICKÉHO VALCA K 3. Prepážke F.8.

PRAVÝ VZDUCHOVÝ KANÁL F.9.

PRAVÁ NOHA HLAVNÉHO podvozku F.10.

VÝKRES HLAVNEj PRAVEj NOHY PODVOZKU F.11.

PRAVÁ ŠACHTA HLAVNÉHO PODVOZKU F.12.

CELKOVÝ NÁHĽAD DO PRAVEJ ŠACHTY PODVOZKU F.13.

NÁHĽAD DO PRAVEJ ŠACHTY PODVOZKU F.14.

PRAVÉ KRÍDLO F.15.

PRÍDAVNÁ PALIVOVÁ NÁDRŽ F.16.

VÝSTUP VÝFUKOVÝCH PLYNOV F.17.

STABILIZÁTOR F.18.

ĽAVÝ BRZDIACI ŠTÍTOK F.19.

LAPAČ VZDUCHU A KRYTKY F.20.

KONTROLNÁ A PRÍSTUPOVÁ KRYTKA (f.21.a, f.21.b) F.21.

SchematickÝ REZ MOTOROM M-701 F.22.

REZ MOTOROM M-701 F.23.

REZ PREDNEJ ČASTI MOTORA M-701 F.24.

MONTÁŽ odstredivého KOMPRESORA F.25.

REZ SKRIŇOU odstredivého KOMPRESORA F.26.

Lopatkový Difúzor odstredivého KOMPRESORA F.27.

SPAĽOVACIE KOMORY MOTORA M-701 F.28.

REZ SPAĽOVACOU KOMOROU (f.30.a, f.30.b) F.29.

TurbínA motora M-701 F.30.

HLAVNÁ ĽAVÁ NOHA A KOLESO PODVOZKU ..F.31.

ĽAVÁ NOHA HLAVNÉHO PODVOZKU F.32.

ĽAVÁ ŠACHTA HLAVNÉHO PODVOZKU F.33.

Vysunutie PristávaciehO REFLEKTORa F.34.

MECHANIKA vztlakovEj klapky F.35.

Centroplán KRÍDLA F.36.

POHĽAD ZO ZÁKLADNÉHO STANOVISKA TECHNIKA F.37.

POHĽAD NA ľavÚ zadnÚ ČASŤ TRUPU F.38.

ĽAVÉ KRÍDLO F.39.

NÁKRES PREDNEJ (obrázok f.41.a) A ZADNEJ KABÍNY (obrázok f.41.b) F.40.

PRAVÝ PRÍSTROJOVÝ PULT F.41.

PRAVÝ PRÍSTROJOVY PULT - DETAIL F.42.

PRÍSTROJOVÁ DOSKA PREDNEJ KABÍNY F.43.

Zameriavač s FOTOGuľOMEToM F.44.

PREDNÁ KABÍNA A SEDAČKA PILOTA F.45.

ĽAVÝ PRÍSTROJOVý PULT F.46.

Prekryt zadnej KABÍNY F.47.

ZADNÁ ČASŤ PRAVÉHO PULTU PREDNEJ KABÍNY F.48.

POHĽAD NA ZADNú Kabínu F.49.

VÝKRES PÁK RIADENIA F.50.

VÝKRES Vystreľovacej SEDAČKY F.51.

RAKETOVÝ BLOK R-57/4M F.52.

LIETADLO S PODVESNÝMI raketovýmI BLOKMI R-57/4M F.53.

RAKETOVÝ BLOK zo zadnÉho POHĽADU F.54.

Cvičná 100 Kg (220,46 lb) BETÓNOVÁ BOMBA F.55.

L-29 DELFÍN NA vodiacej DRÁHE F.56.

 

 

str.

Prijímací vojenský výcvik - prvý deň, Brno - Slatina.......................................143

Ďalšie dni 145

Opakovaním a cvikom, peklo zvykom 147

Ťažko na cvičisku, ľahko na letisku 150

Santiago, Santa Fé, Švédske valy 153

Z cvičiska do krčmy 154

Som problémový 156

Super vyhýbanie sa vojenským nepríjemnostiam 158

Prísaha 160

Brno - Slatina, po prísahe 161

Piešťany, koniec roka 1974 a rok 1975 163

Služby 168

Práca môže byť aj veselou záležitosťou 172

Piešťany, to je príma mesto 173

Taká normálna vojna 176

Vo Vojenskej nemocnici v Bratislave 180

Slávne prúsery 183

Piešťany až do civilu 186

Krátky doslov 188

Poznámky 188

Príloha                                                                                                         191

Vysvetlivky                                                                                                  197

 

 

 

 

 

Text …............................................................

 

 

Ďakujem pánovi Zděnkovi Kussiorovi (www.historicflight.cz, www.mzak.cz) za pomoc pri zháňaní fotografií do tejto knihy a za kontaktovanie niektorých autorov fotografií. Tiež mu ďakujem za cenné rady pri realizácii tejto knihy.

 

 

Ďakujem týmto autorom fotografií za ich láskavé povolenie na použitie ich materiálu v tejto knihe:

- Martin Hocko – Seiten www.mzak.cz

- Ivan Procházka – Seiten techmag.valka.cz

- Evžen Všetečka – Seiten www.historicflight.cz

 

 

 

 

 

 

2. Foto – Petr Ledinský

 

 

 

Foto

 

 

 

Foto

 

Text …............................................................................................................

 

 

5. Foto – Petr Ledinský

 

Pozemný personál Inžiniersko letecké služby 3. a 4. letky: 1. rad zľava – elektrikár Schilberger a techník drak-motor Ledinský (autor knihy), pomocník staršina Šmákal, za mojím ramenom, medzi mnou a Zdeňkom Šmákalom je radista Vrabec a úplne vľavo a vzadu je mechanik Šuťák.

 

Foto

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Text …...........................................................................................................

Závada s najvážnejšími dôsledkami sa u nás stala, keď pilotovi, vo výške asi 7000 m (23 000 ft), signalizačné svetelné tablo hlásilo požiar motora. Pilot motor musel vypnúť a pristával bez neho. Na vzletovú a pristávaciu dráhu mu chýbal len 1 km a sadol si priamo na antény približovacieho rádiomajáku MARKER 1, ktoré utrhol. Lietadlo bolo samozrejme na odpis, ale hlavne sa nikomu nič nestalo. Príčinou havárie bola odtrhnutá turbínová lopatka motora M-701. Pri prehliadke sa zistilo, že na zámkoch i na samotných lopatkách sa objavovali okom neviditeľné prasklinky, ktoré túto haváriu zavinili. Od tej doby sa pri revíziách vykonávala preventívna diagnóza turbíny na týchto motoroch a robila sa na všetkých letiskách, ktoré lietadlá L-29 prevádzkovali.

Teraz neviem, či to bolo u môjho stroja evidenčného čísla 0304, alebo 0802, u ktorého sa zavzdušnil hydraulický systém cez ventil, o tomto ventilu ani nikto nevedel, že existuje. Pri návrate lietadla sa nevysunula jedna hlavná noha podvozku. Nakoniec všetko dobre dopadlo a lietadlo si sadalo na pristávaciu dráhu normálne.

Raz som sa poriadne vyľakal. Môj stroj 0802 bol po revízii odtiahnutý z hangáru rovno na letovú stojánku. Urobil som predletovú prípravu, keď sa predbežná príprava vypustila, čo po revíziách bolo obvyklé, alebo to dokonca dovoľoval ošetrovací predpis. Lenže mi jeden chalan z Technického oddelenia prevádzky namontoval naopak pretlakový ventil v odpadovej nádržke, ktorá bola umiestnená pod motorom za akceleračným regulátorom. Pre laikov uvádzam, že táto nádržka zbiera palivo potom, čo pilot po návrate vypne motor. Pri dobehu motora palivové čerpadlo stále pracuje, palivo je ešte vstrekované do komôr a dostáva sa aj do turbínového zberača plynov. Odtiaľ palivo steká do pretlakovej časti odpadovej nádržky. Pri ďalšom štarte motora tlak od kompresora palivo vytlačí cez spomínaný ventil do podtlakovej časti, odkiaľ je ejekčným efektom vysaté do výfukovej rúry. Potom sa znovu zapáli od horúcich výfukových plynov a za lietadlom vyšľahne dlhý plameň zvyšku paliva po poslednom dobehu motora. Motor si pri ďalšom naštartovaní odpľuje oheň, ako rozprávkový drak. Tento ventil tiež ovláda potrubie, ktoré prepája atmosférický tlak z motorovej gondoly. Ak je ventil namontovaný obrátene, ako sa stalo v tomto prípade, palivo týmto potrubím vyteká do gondoly, kde nemá čo robiť a môže spôsobiť požiar.

Ak na lietadle technické problémy nastanú, hľadá sa vinník a nasleduje vyšetrovanie.

 

 

 

Text ..............................................................................................................

Nasledujúci deň prichádza niekoľko dôstojníkov, ktorých nepoznám. Preťahujú mašinu do hangáru a TOPaci otvárajú krytky spojovacích skrutiek na silovej prepážke, krytku na chrbte trupu, pristavujú kozy, dvíhajú lietadlo do výšky a ako klesá zaťaženie podvozkových nôh, tieto sa naťahujú. Niekto zatiaľ otvára krytky na chvostovej časti lietadla, aby boli prístupné úchytky výfukovej rúry a uvoľňuje ju. Iný TOPák na chrbte trupu rozpája tyče ovládania chvostových plôch, palivové a hydraulické vedenie, potom sa vymieňa s elektrikárom, ktorý rozpája elektrické vedenie v pancierovej ochrane. Iný zatiaľ prichádza k zadnej časti trupu s vozíkom na odvoz celej zadnej časti lietadla. Oporné elementy vyložené filcom upravuje na výšku a prehadzuje cez trup istiace a upínacie pásy, prechádza na druhú stranu trupu a uťahuje ich čo to dá a na koľko mu sily stačia. Pripomína mi to osedlanie koňa. Vlastné rozpojovanie trupu môže začať. Na silovej prepážke traja ľudia povoľujú dvanásť spojovacích skrutiek opatrených centrálnymi driekmi. Najprv ale musia zložiť poistné závlačky zahnuté okolo šesťhranných matíc. Dvaja technici pracujú po stranách trupu na krídle a tretí sa nepohodlne krúti pod trupom na zemi. Sám pracovať nesmiem, tak len stojím a pozerám sa. Práve prichádzajú ďalší členovia vyšetrovacej komisie, všetci navlečení do leteckých montérok. Jeden z mechanikov opatrne odchádza za zadnú časť trupu, zatiaľ čo ďalší dvaja strážia, aby pohybujúci sa chvost nič nepoškodil na motore. Komisári obozretne pristupujú k stroju. Trochu to na mňa robí dojem, ako by lietadlo tohto typu videli prvýkrát a pripadajú mi ako pyrotechnici. Nič im neunikne. Nesústredene sa približujú dvaja zbrojári, aby vybrali sedačky z kabín. Zabraňujú totiž prístupu ku guľovitým fľašiam hasiaceho systému, ktoré som tak pohotovo vyprázdnil. Potom ma jeden z komisárov žiada o ošetrovací predpis č. 29 a posiela ma do učebne. Vyšetrovanie „mimoriadnej udalosti“ práve začína.

Prichádzam do učebne, kde za katedrou sedí major a podplukovník. Nikoho z nich nepoznám. Civilne zdravím a predstavujem sa. Po výzve si sadám do školskej lavice a rozhliadam sa po stenách učebne. Sú úplne holé. Obyčajne na nich visia rozličné schémy a kresby prierezov agregátov a inštalácií, hlavne vrtuľníkov Mi-1 a Mi-4, lietadiel Il-14, L-29 a MiG-15. Tiež MiG-21 je zastúpený. Teraz tam nie je nič. Major ku mne prichádza a pýta sa, či pri sebe nemám niečo, čo nie je dovolené. Má na mysli školské ťaháky. Nekontroluje ma, veria mi. Potom mi predloží formulár formátu A4, vypĺňam ho, čítam poučenie a začínam písať, tak, ako som bol poučený: poslednú predbežnú prípravu môjho lietadla pred revíziou, cez oba letové dni, všetky predletové, medziletové a poletové prípravy, vrátane hodnôt prístrojov v pilotnej kabíne pri motorových skúškach predletovej prípravy až po hodnoty akcelerometra (tento prístroj udáva hodnoty kladného a záporného preťaženia počas letu a vlečné ručičky prístroja zostávajú na maximálnych dosiahnutých hodnotách). Píšem, až sa mi dymí od ceruzky, major blúdi očami, fajčí a podplukovník si znudene listuje v denníku prevádzky môjho lietadla. Číta si parafy a podpisy Jakubca, elektrikárov, zbrojárov, radistov, moju, šéfov ILSu – Štrbáka, Mesárosze, Dudy, technikov z TOP u, inštruktorov lietania a pilotných žiakov. Sú tam všetci, ktorí mali čo robiť s lietadlom ev. č. 0802, v čase, čo robím technika lietadiel na tomto stroji. Zatiaľ som u úkonov, ktoré som vykonával pri predbežnej príprave lietadla. Som vlastne na začiatku a odhadujem, že v 15.00, alebo o 16.00 hod. by som mohol byť hotový. Z hangáru prichádza jeden z inšpektorov. Nakláňa sa k podplukovníkovi a niečo mu šepká do ucha, potom odchádza. Ešte chvíľu píšem, podplukovník zaklapol môj denník, až to mľasklo a pýta sa: „Jak jste daleko? Tak co jste dosud napsal, škrtněte a začněte až od revize.“ Som tomu rád, pretože je 10 hodín dopoludnia a za hodinku budem s protokolom hotový. Dopisujem a odovzdávam protokol. Lúčim sa a so slovami „na shledanou pánové“ odchádzam na cigaretu. 

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Počas mojej služby u nášho letectva sa pri pozemných prípravách stalo niekoľko malérov. Napríklad sa nejaký drakár rozpľasol o strop hangáru potom, čo sa nechtiac katapultoval a iného prerezala pilotná sedačka v polovici tela. Stalo sa to len preto, že títo drakári robili na svojom lietadle aj napriek tomu, že zbrojári tam mali rozrobenú prácu. Jeden z týchto malérov sa stal na letisku Plzeň - Líně. Ak sa u letectva niečo také stalo, ani to nemuselo končiť smrťou, alebo ťažkým úrazom, i keď sa jednalo o niečo menšieho a malo to vzťah k ošetrovaniu lietadiel, vždy sme boli informovaní. Obyčajne sa tak dialo na „briefingu“ pred predbežnou prípravou lietadiel, alebo pred lietaním.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text ….............................................................................................................

Briefing pred lietaním prebieha rovnako, len s tým rozdielom, že ho obyčajne vedie veliteľ letky plukovník Blahút, prípadne náčelník štábu major Hoza, pilot a vynikajúci chlap, ktorý mi mnohokrát pomohol, alebo major Šimek. Myslím, že mjr. Šimek bol vojnový pilot, už je cez päťdesiat rokov starý. Je to super chlap, občas si dovoľuje drobnú leteckú nedisciplinovanosť. Rady pri predletových rozdeleniach sú vyrovnanejšie, predsa len sú prítomní veliteľ letky aj iní vyšší velitelia. Lietadlo záletu počasia sa už vrátilo a základná nemenná časť predletových príprav na lietadlách je už hotová. Vedúci briefingu oznamuje technikom, ako majú pripraviť lietadlá, kto zloží baky (prídavné nádrže), kto ich naplní, ktoré stroje poletia s jedným, alebo s dvoma pilotmi a niekedy aj poradie vzletov podľa evidenčných čísel lietadiel. Pilotom menovite dáva informácie o počasí, o tom či budú lietať navigačné lety, lety vo dvojici, či v skupine, akrobaciu, alebo nácvik manévrového boja a nácvik streľby na pozemné ciele pomocou fotogulometu. Oznamuje frekvencie rádiomajákov a systémov komunikácie medzi pilotmi a riadiacim stanovišťom DISK (vozidlo pre riadenie našej leteckej prevádzky a pre spojenie s posádkami lietadiel) a komunikácie s civilnou vežou v Piešťanoch a s ostatnými letiskami, ktoré budú ovplyvňovať náš letový deň. Tieto niektoré údaje sú dôležité aj pre predletové a medziletové prípravy radistov, elektrikárov a zbrojárov. Ďalej určuje riadiaceho lietania a obsadenie DISKu z radov inštruktorov lietania. Potom dostáva priestor major Štrbák, alebo technici oboch rojov a dávajú nám ešte dodatočné pokyny. Briefing je u konca, pozemný personál, pilotní žiaci a inštruktori sa rozchádzajú k lietadlám, kto niečo potrebuje s padákom, ešte sa zastaví u „padáčkárov“. Niektorí z nás ešte volajú cisternové Tatry, aby po dnešnej motorovej skúške doplnili nádrže palivom. Cisternové vozidlá prechádzajú za radom lietadiel a technici naposledy dopĺňajú olejové nádrže, alebo dopĺňajú kyslík. Prví piloti už robia trenažér a pripravujú si kabíny. Zapínajú prístroje, ladia RTL (rádiokomunikácia), ARK (radiokompas), oba MARKERy (približovacie systémy) a ja neviem čo ešte. Piloti robia podobnú predletovú prípravu, ako ILSAC, niektorí vykonávajú len náznak prípravy, alebo ju nerobia vôbec. Myslím, že nám veria viac, než je zdravé, každý môže urobiť chybu a niekedy stačí len jedna. Ale berieme to ako prejav ich dôvery. Potom dávajú svoje autogramy do denníkov.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

4. letka:

- Drak a motor: Petr Ledinský, Jiří Kopecký (obaja z Prahy), Pavol Kováčik z Moravan a    Jozef Kokaj z Košíc

 

- Elektrošpecialista Jaroslav Schilberger z Ivančic a Vrabec

 

- Text …..............................................................................................................

 

- Mechanik Technického oddelenia prevádzky Opička

 

3. letka:

- Hromiak a Knébl

 

Text …..........................................................................................................

(1 * Veliteľom útvaru VÚ 8727 je pilot major Fogaš. Hoci letec, prísne vyžaduje bezchybné vojenské vystupovanie, je výborný pilot, trestá takmer na počkanie. Je to taký malý generál a dokáže vyskočiť veľmi vysoko. Miluje prepady vojakov v službe a postihnutí vojaci sa pred ním trasú, ako osiky. Nemajú ďaleko k psychickému zrúteniu. Čoskoro po mojom príchode je prevelený inam, tak nemám veľa príležitostí si dostatočne užiť jeho pozornosti.

Následným veliteľom je major Lauda. Je tiež výborným pilotom, má veľkú prirodzenú autoritu a je veľmi priateľský. Váži si našu prácu a všetci si vážia jeho. Medzi sebou mu hovoríme „Niky Lauda“, je mu aj trochu podobný. Myslím, že o tom vie.

Text …..........................................................................................................

Podplukovník Jozef Blahút je veliteľom našej 4. letky. Jeho osobnosť je podobná, ako Laudova, len má k nám bližšie, čo naše vzťahy posúva do priateľskejšej roviny. Je to podobný ľudský typ, ako americký herec Henry Fonda.

Major Šimek je zástupcom plukovníka Blahúta, tiež bol zástupcom náčelníka štábu letky. Je mu cez päťdesiat rokov, asi bol vojnovým pilotom a bol v Ugande za vládcu a diktátora Idi Amina v rámci výcviku tamojších pilotov. Je kamarátsky, prísny a zodpovedný. Je podobný i správaním, hercovi Radovanovi Lukavskému.

Plukovník Jakubec je náčelníkom ILSu pre celý útvar. V jeho kompetencii sú vrtuľníky Mi-1, Mi-4, lietadlá Il-14t (transportné lietadlá) a prúdové L-29. Je veľkým fanúšikom letectva a je na obrovskej odbornej úrovni. Rád žartuje a je vyššej, robustnejšej postavy. Je mu cez päťdesiat rokov.

Major Štrbák, náčelník ILSu letky pozná všetky „muchy“ každého stroja, aj naše, a vie s tým pracovať. Je to vynikajúci technik a diagnostík. Je mojím priamym šéfom, hneď po technikovi roja. Takmer okamžite spozná, kde je zakopaný pes technických závad a presne vie, čo si môže k lietadlu dovoliť. Preto som s ním mal, nie viac, ako dve vášnivé debaty o momentálnom technickom stave môjho lietadla. Treba povedať že môj názor uznal s ohľadom na moju zodpovednosť. Major Štrbák vyžaduje presné plnenie svojich usmernení a technický stav lietadiel má preňho prioritu. Všetko ostatné ide stranou. Má zmysel pre ľahké žarty a je mu asi 45 rokov.

Major Jozef Mesárosz je technikom roja a môj priamy nadriadený. Je typickým dôstojníkom ČSĽA. Má silnú postavu a má „pivné“ bruško. Nemá ďaleko do dôchodku, fandí lietadlám a má veľké odborné kvality. Je to veľmi dobrý a priateľský človek, rád pomôže. Bezmedzne verí strane a tomu, že, keď sem pustíme Američanov, tak nás všetkých zabijú. Jeho milou pracovnou činnosťou je politické školenie mužstva PSM, ktoré sa snaží vykonávať zodpovedne a vyžaduje, na rozdiel od ostatných, našu plnú účasť. Mnoho, pri svojej konverzácii používa slová „tento, tamto, hinto“ a tým si vyslúžil prezývku „Hinto“.

Text ….......................................................................................................... 

Plukovník Zvara je vysokým náčelníkom ILSu 1. leteckého školného pluku a je súčasne pilotom, lieta v Přerove. Niekoľkokrát som o ňom čítal v časopisoch a v literatúre, ktorá sa venuje nášmu vojenskému letectvu. Bol mojím skúšajúcim pri mojich skúškach na 1. triedu a triedu „Majster“. Niekedy prichádzam do Piešťan a stretávam ho na letisku v Přerove, kde niekoľkokrát letel s mojím lietadlom. Vzbudzuje veľkú autoritu a vie si vážiť našu prácu.

Major Rudolf Vozáb je pilot a často chodí na zálety počasia a robí riadiaceho lietania, možno práve preto, že zalietava počasie. Je mu asi päťdesiat rokov, má štíhlu postavu a ako sa hovorí, je južanský typ. Niekedy na mňa pôsobil dojmom nekoordinovanosti.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Som prvýkrát na letisku, v hlúčiku sa bavíme pred hangárom TOPu. Mazáci sa uvelebili v železničnom vagóne, je tam málo miesta. Letka tam má uskladnené veľa spoločného náradia, kozy na zdvíhanie lietadiel, vazelínu, tlakové maznice a kanistre. Major Štrbák nás necháva nastúpiť na vodiacej dráhe pri vagóne. Nás, nováčikov, rozdeľuje na pracovisko a zadáva prácu. Končí briefing a my ideme k mašinám. Čakám u lietadla ev. č. 0802 na svojho technika majora Flimela. Všetci už cez pol hodiny majú vybalené stroje a robia predbežnú prípravu. Len ja nič. Lietadlo 0802 je stále zabalené a ten Flimel stále nejde. Už prichádza. Skáčem do pozoru a podávam hlásenie. Major Flimel má palce zaháknuté za vrecká montérok a pozerá na mňa, ako na mimozemšťana. Chvíľku tak pozerá, stojí, potom robí pohyb, ako že sa už spamätal a pýta sa: „Prečo si neodplachtoval mašinu? Všeci dávno robia. Sa ti nechce, alebo čo?“ „Soudruhu majore, když já to neumím odplachtovat.“ „Ja nie som žiaden súdruh ty chuj, ja som Bandy, všetci ma tak volajú, aj ty budeš. A teraz pozeraj, ako sa robia tieto plachty.“

Pomáham Bandymu s odplachtováním a Bandy mi dáva inštrukciu: „Teraz rob predbežnú a ja zatiaľ idem na Vrtuľu na pivo. Čo ňúríš, veď si sa to učil v kurze, nie?“ Robím teda predbežnú prípravu bez ďalších problémov, Bandy je preč, nikto o tom nehovorí a na lietadle sa striedajú ďalší špecialisti, za pomoci mojich kamarátov z Brna. Popoludní balím lietadlo a čakám na Flimela. Konečne ide. Bandy plombuje a hovorí: „Peter, v sedem príď na Vrtuľu na pivo.“ „Bandy, já nemám napsanou vycházku.“ “Nezaujíma, príď.“ A je to.

Text …..........................................................................................................

Po niekoľkých minútach prichádzam do krčmy „Vrtuľa“, major Bandy ma už očakáva. Chvíľu sedíme, pripíjame si na tykanie a vyrážame do mesta. Bandy mi ukazuje mesto a spoznávam Piešťany podľa reštaurácií a podnikov „Vŕšok“, „Zelená lipa“, „Viktoria Regia“, „Eden“, „Srdiečko“, „Magnólia“, „U mrzáka“, „Krumplová jama“ a „U kominára“.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Major Flimel ma povzbudzuje k spusteniu motora. Otváram páku núdzovej brzdy a Bandy zasúva pred všetky kolesá plechové kliny. Najprv na pravom pulte zapínam batériu, spínač „prístroja“, osvetlenie prístrojovej dosky, alternátor, motor a potom sa venujem ľavému pultu. Tlačím tlačidlo štartéra a motor sa rozbieha. Obe páky ovládania paliva sú v zadnej polohe. Otáčkomer sa sunie z nulovej polohy a za niekoľko sekúnd sa ozýva hlasné tikanie zapaľovacích sviečok. Presúvam páku stop-kohúta do polohy „otvorené“ a motor naskakuje. Bandy odchádza za krídlo a odpája štartovací vozík. Potom opäť sleduje moje počínanie. Motor je usadený na voľnobežných otáčkach. Chytám páku škrtiaceho ventilu, posúvam ju dopredu a usadzujem otáčky na nominálnom (cestovnom) režime. Vysúvam pristávacie klapky na 15°, 30°, 0°, opäť 30°, potom cvičím s brzdiacimi štítkami, signalizácia polôh mi hovorí, že je všetko bez závad a túto skutočnosť mi rukami oznamuje aj Bandy. Sťahujem motor na voľnobeh a chystám sa na skúšku akcelerácie motora. Páku prípusti paliva rýchlo presúvam do prednej polohy až na doraz s nastavovacou skrutkou. Motor jačí a ručička otáčkomera sa ženie do vysokých polôh. Škulim po stopkách na palubných hodinách. Akceleračný automat pod motorom má plné ruky práce, aby sa motoru neutrhol plameň a aby nevysadil. Lietadlo si kľaklo na predné koleso a tlačí sa k zemi. Brzdy držia cez 870 kp (8,5 kN) ťahu a otáčky dosahujú maximálne hodnoty. Zastavujem stopky a pozerám sa ako ručička otáčkomera lezie cez rysku maximálnej hodnoty, potom sa vracia pod ňu, zase cez, ale menej a konečne sa usadzuje presne. Žmurkám okom na teplomer turbíny, ukazuje cez 720 °C (1 328 °F), stopky ukazujú 16 sec. Všetko je v norme. Pomaly sťahujem otáčky na voľnobeh a pritom nulujem stopky. Text …...............................................................................................................

Text …..........................................................................................................

Pplk. Blahút nám oznamuje evidenčné čísla lietadiel a k nim varianty, ktoré sa dnes budú lietať. Z týchto údajov technici vedia, ako pripraviť lietadlá. Ide vlastne len o odstránenie, alebo naplnenie baku a o zmeny v zadných kokpitoch. Ďalej dáva pilotom pripomienky k počasiu, k správaniu vo vzduchu, dáva im frekvencie pre komunikáciu, rádiomaják a odpovedača „vlastné, cudzie“. Hovorí o záložných letiskách a o ich nadmorských výškach kvôli dodatočnému nastaveniu výškomera zvaného „nulák“, ak by pilot musel pristáť inde. Po veliteľovi letky hovorí plukovník Jakubec. Hovorí nám o drobných chybách, ktoré sa v posledných dňoch udiali na našom typu lietadla, alebo na iných typoch, ktoré majú rovnaké diely, ako naše „Delfíny“. Niekedy si vezme slovo major Štrbák, väčšinou keď nás chce za niečo vyhrešiť, alebo iný náčelník, ak má čo dodať. Potom je daný rozchod, piloti, mechanici a technici odchádzajú k strojom a potrebné vybavenie si nesú so sebou.

Text …..........................................................................................................

Karabínku lanka padáka hneď zacvakávam do oka sedačky, piloti majú drobné ťažkosti s jeho dostupnosťou a musia si vykrútiť ruku. Obaja piloti už majú prilby nasadené a prilbový kábel zasúvajú do príslušných zástrčiek, aby nezostali „hluchí“. Teraz zapínajú spínače a ladia rádiové vybavenie na správne frekvencie. Žiak mi dáva znamenie k uzavretiu predného prekrytu kabíny. Šplhám na stúpačky, vyberám zaisťovacie kolíky, dva z pravého operadla a spúšte katapultácie, jeden za hlavou pilota, vešiam si šnúru okolo krku a sklápam prekryt kabíny. Zamykám ho vonkajšou pákou, ktorú zaklápam späť do povrchu trupu. Tesnenie pretlakovej kabíny sa plní vzduchom. Od 5 000 m (16 404 ft) nadmorskej výšky bude v kabínach maximálny pretlak 0.2 at (0,02 MPa), ktorý je dodávaný kompresorom motora. Tie isté úkony robím aj v zadnej kabíne. Prístroje sú pripravené a pilotný žiak spúšťa motor. Odpájam vozík a vraciam sa okolo ľavého krídla na svoje miesto. Major Flimel stojí stranou a všetko pozorne sleduje. Motor beží, ukazujem funkciu klapiek a aerodynamických bŕzd. Pilot práve robí skúšku akcelerácie motora. Motor jačí, naberá otáčky a mne je mdlo, takmer prestávam vnímať. Je úplne jedno, že mám na hlave prilbu s protihlukovými tlmičmi. Proti týmto zvukovým frekvenciám ma neochráni. Je to normálne.

Text …..........................................................................................................

(2 * Mám chvíľu času, tak fajčím a pozerám sa, ako pristáva „Delfín“. Pilotný žiak je v lietadle sám, inštruktora za sebou nemá. Naťahuje stroj, dosadá, odráža sa a dopadá na predné koleso. Noha čelného podvozku sa láme a iskry lietajú. Lietadlo vybočuje z dráhy, mieri akoby k železničnej trati a po ceste trhá trsy trávy, ktoré lietajú vzduchom. Okamžite vyráža sanitný a hasiaci automobil a niektorí piloti a technici vybiehajú k havarovanému lietadlu. Nič nehorí a major Vozáb sťahuje na zem lietadlá, ktoré sú ešte vo vzduchu. Lietanie pre dnešok končí, hoci program letového dňa bol splnený len na 70%.

Text …..........................................................................................................

Večer sa dozvedám podrobnosti o tejto havárii. Tiahla dvierok prednej šachty podvozku prerazili podlahu pilotnej kabíny a prešla pilotovi medzi nohami. Keď otvorili prekryt kabíny, pilot v šoku pozeral na konce oboch tiahel, ktorá sa mu zastavili neďaleko očí. Inak zostal nezranený. Text ….......................

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Po návrate dostávam do ošetrovania „Delfín“ ev. č 0802. Bandy sa hnevá a dostáva iný stroj, ktorý prišiel z Trenčína z GO. Hnev mu ale dlho nevydrží a sme kamaráti aj naďalej. V časových odstupoch robím aj 1. triedu a po roku vojny i triedu „Majster“. Celú vojenskú službu si zachovávam na výložkách „Čisté svedomie“ a kedykoľvek mám byť povýšený, cielene robím nejaký priestupok, aby sa tak nestalo. Vraj som raritou u československého letectva, pretože som prvý „Majster“, ktorý nedostal ani slobodníka. Táto skutočnosť mi lichotí.

Text …..........................................................................................................

Major Carda je samý vtip a zábava, ale v lete ho postihla tragédia. Prišiel o svoju dcéru. Bola zavraždená a našli ju v priekope medzi Piešťanmi a Bratislavou. Od tejto doby sa pán Carda zmenil, jeho humor sa vytratil a zostala mu len veľká bolesť. Text ….................................................................

Šnúra lietania a pozemných príprav neustále pokračuje. Prichádzajú noví vojaci z Brna-Slatiny a už nie sme „holuby“. Sú to celkom fajn chlapi, na letovú prevádzku sa s našou pomocou adaptujú rýchlo. Je leto a výcvik pilotov má, ako vždy, oneskorenie, pretože zlé počasie zdržiava. Letové dni sa naťahujú, často končíme okolo 22. hodiny, niekedy až pred polnocou. Potom robíme poletové prípravy a sme čím ďalej viac unavenejší. Ku koncu výcviku ani nechodíme do kasární, prespávame pod krídlami, balené do plachiet a pred štvrtou hodinou ráno zase vstávame. Rýchlo na hangár pod sprchu a ide sa ďalej. Keď je pri lietaní trochu času, zdriemneme si, alebo máme dokonca chuť si zahrať futbal. Komu ide stroj po vodiacej dráhe, nechá futbal a na jeho miesto okamžite prichádza iný a hráči sa neustále menia. Alebo sa len tak bavíme. Major Mesárosz je rozšafný človek, robí ako kat a pritom žartuje. „Hinta“ občas dráždime, kvôli tomu, že berie veľmi vážne „stranu, našu veliteľku“. Berie to celkom v pohode a vybuchne len niekedy. Teraz do mňa drgá a hovorí: „Aj, Peťas, pozeraj, ako sa tá mašina hrnie hore.“ Hovorím si, že sa hrnie, ale lenivo, motor nemá ťah ani tonu a dráždim ho „Jožo a co takhle ef čtyřky, Phantomy, to by byl nářez.“ Mesárosz zatína zuby, tresčí oči a volá „Ty cap, ty, Američanov na takých, ako si ty, oni vás všetkých povraždia.“ Za chvíľu na to zabudne a je všetko, ako predtým.

Text …..........................................................................................................

Po niekoľkých hodinách je závada objavená v podobe zastrčeného jednosmerného ventilu pod podlahou prednej kabíny. Mechanici TOPu vypúšťajú hydraulické akumulátory núdzového systému. Hydraulický systém a akumulátory sú napustené novou náplňou hydraulickej kvapaliny za priebežného odvzdušňovania. Je pristavený vozík s batériou fliaš so stlačeným vzduchom, ktoré sú pripojené ku guliam akumulátorov pod podlahou kabín. Potom je stroj spustený na podvozok a pred hangárom, na príslušnom státí k tomu určenom, je vykonávaná motorová skúška.

Text ….............................................................................................................

Som rád, že pilot nemusel akumulátory použiť a ušetril zbrojárom veľa práce s demontážou trubičiek a s inštaláciou pyropatron, ktoré otvárajú cestu kvapaline núdzového systému. Ešte odvzdušňujem a čakám na montáž sedačky. Prichádza Žibrita s Peřinkou a musím zase počúvať ich rozosmiate poznámky.

Budúci deň na briefingu pred lietaním nám plk. Jakubec oznamuje doplnenie ošetrovacieho predpisu ohľadom ventilu, ktorý všetkým spôsobil problémy. Nechávam si urobiť motorovú skúšku od majora Mesárosza a odvzdušňujem hydraulický systém. Nechávam si na tom záležať, peny moc nevyteká a čistú kvapalinu nechávam vytekať dlhšie, než je nutné, až major Mesárosz reaguje cez svišťanie motora: „Vyjeb sa už na to, to je dosť“. Ďalší letový deň začína.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Bavím sa s Milanom Čumplom. V Brne sme spolu boli v jednej čate a teraz tiež robí technika na přerovskom „Delfíne“: „Petře, kolik ti ta mašina hází oleje?“ „Skoro nic“, odpovedám, „doplňuji tak jedno, dvě deci za celé létání.“ „Já se z toho poseru, po každém skoku plním půl litru (0,132 gal), někdy také litr (0,264 gal). Je to hrozný klumpr.“ Krútim hlavou a som rád, že mám svoje lietadlo, ktore tieto problémy nemá: „To aby ses bál, že jí upadne motor ve vzduchu, až nebude mít ani kapku.“ „Ale ne, stejně chodí jen na zálety počasí.“ Rýchlo sa lúčim, pretože mi k lietadlu prichádza pilot. 

Toho pilota už poznám, je strednej postavy, podsaditý a z očí mu kuká rozpustilý čert. Je v Přerove doma a už som ho na stroji mal, keď som tu bol minule. Hlásim sa mu po vojensky: „Dobrý den náčelníku, jsem Petr ...“ „Já vím, Ledinský.“ Smejeme sa a ja pokračujem: „Je to stejně líná kráva. Ale olej drží, jako židovskou víru, je jako nová. Nulák máte na Přerov, měla by držet směr při pojíždění i nahoře, zatím si nikdo nestěžoval.“ Berie mi zošit, podpisuje sa a lezie do kabíny. Pomáham mu, beriem mu zajišťovadla a on sa usmieva, ako keď chce niečo urobiť. „Když nehází olej, tak já ho, holuba, protáhnu, že z toho bude nešťastnej a radši půjde k práškařům. Neudělá ani fotku.“ Potom ho odbavujem a 0802 ide na štart. Za pol hodiny je späť, prijímam ho a pozerám sa na akcelerometer. Ukazuje +7g a -4g. Pýtam sa: „Neusnul jste tam?“ Reaguje trochu urazene: „Blázníš? To snad nemyslíš vážně. Já?“ Veľmi mu neverím, ale nedávam to najavo. Pýtam sa ďalej, teraz už žartom: „Netrefil se do Vás?“ Smeje sa ako šťastný chlapec: „Mám ho celého,“ sleduje sa v rozkroku, „myslím že nemá ani zásah a v zaměřovači mě viděl jen malinko a nezískal ani fotku. Ten fotil jenom krajinu a bude mít oči vykulené ještě týden. Ale máš super stroj vůbec není líný a je vyvážený, jedna báseň. Pěkně jsem s ním zatočil. A kolik tam máš vlastně oleje?“ Otváram uzáver a pozerám sa na mierku, na oko nadávam a pritom sa smejem: „Schází čtyři deci oleje (0,1 gal), co jste tam s tím dělal, Vy raubíři?!“ Chechtá sa na celé kolo a klope mi päsťou do ramena: „Až tu budeš s 0802, tak kdo mi do ní vleze, tak toho zastřelím.“ Ešte sa chvíľu rozprávame, padák s prilbou nechávam v sedačke a odchádzam na kávu.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

V diaľke za železničnou traťou šantia lietadlá. Po chvíli ma upúta jeden stroj. Točí premety jeden za druhým a s každým stratí trochu výšky. Začína ďalší premet, ale lietadlo sa mi zdá príliš nízko na to, než aby začínal ďalší loping. Lietadlo ide hore, už je na chrbte a v tejto chvíli motor berie palivo len z dvanásťlitrovej (3,17 gal) nádrže pre let na chrbte. Je umiestnená na spodku v zadnej časti trupovej nádrže a je opatrená padacími ventily, ktoré zadržujú palivo tak, aby sacia trubica, ktorá je uložená na kĺbe, bola stále ponorená. Lietadlo letí strmhlav, začína vyrovnávať a mizne za obzorom. Pozerám sa na to s úžasom. Potom sa objavuje, ide hore, ale akoby opitý a nikým neriadené, alebo sa mi to len zdá? Potom je všetko v poriadku, aspoň to tak vyzerá.

Text …..........................................................................................................

Major Šimek vystrkuje hlavu z DISKu a gestom ma posiela na vodiacu dráhu. Nasadzujem si protihlukové tlmiče, odchádzam na rolovaciu dráhu a spoznávam svoje lietadlo ešte skôr, než dôjde do zákruty ku stojánkam. Mrknem okom, cisterna tam neprekáža žiadna, vzpažujem teda pravú ruku, stroj poslušne odbočuje k deflektoru a pristáva za radom niekoľkých lietadiel. Čakám na voľnom státí pred značkou pre predné koleso. Pilot roluje k diere medzi lietadlami, vidí ma, vyšľapuje nohu a prichádza na státie zozadu. Pilot vypína motor, kladiem poleno pod predné koleso a strkám hlavu do sacieho otvoru. Poklepávam na poťah a chalan v kabíne zastavuje stopky. Otváram prekryt kabíny a pýtam sa ho „Kolik?“ „Osmnáct“, odpovedá. S dobou dobehu motora som, ako zakaždým, spokojný. Stojím na stupačkách a chalan sa mi zdá nejaký trocha bledý. Zastrkávám kolíky a pozerám sa na dosiahnuté hodnoty akcelerometra. Visí tam +8,3 g a -2,5 g. To je teda sila. Pozerám sa na neho: „Co si blbnul?“ Vyplašene a s úľavou mi odpovedá: „Ty vole, vždyť já si zapomněl seřídit nulák. Točil jsem lopasy, na budíku bylo výšky dost, tak jsem šel ještě do jednoho. Najednou vidím, že podlaha je moc blízko, tak jsem za to rval a pak jsem usnul. Když jsem se probudil, tak jsem myslel, že už jsem v nebi.“ Pozorujem, že ešte teraz je z toho celý roztrasený. Vylieza z kabíny a ako sa mi podpíše do zošita tak volám Cardu. Na jeho príkaz pilot na seba do zošita žaluje o nulovom výškomere, pripája svoje meno aj ja zapisujem dosiahnute Géčka a robím medziletovku. Carda odchádza k DISKu referovať o udalosti, cestou stretáva Jardu Schilbergera a posiela ho na kontrolu všetkých lietadiel, ktoré sa v túto chvíli nachádzajú na zemi. V DISKu to už tiež vedia a všetkým pilotom vo vzduchu posielajú pokyn ku kontrole nastavenia výškomera nulovej výšky piešťanského letiska. Až skončí denné lietanie, tak všetkých elektrikárov a pilotov čaká vynadanie od podplukovníka Blahúta a od plukovníka Jakubce. Všetci vieme, že letecký škriatok za to nemôže.

Text ….....................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Lietadlá rolujú nad VPD sa striedajú, štartujú a pristávajú jedno za druhým. Dnes majú kratšie skoky. Na ploche sa mihajú svetlá, aj na 300 m (984 ft) vzdialenej čiare ČPS, poslednej kontrole lietadiel pred štartom. V noci sa lieta normálne, len s tým rozdielom, že sa nerobí nácvik manévrového boja a akrobacie. Už po ôsmykrát vypravujem svoje lietadlo. Tentokrát v sedačke sedí náčelník štábu major Hoza. Mám ho rád aj preto, že keď ma v Prahe chytí poriadková služba, tak papiere o mojich maléroch hádže do koša. Je v lietadle sám, jeho zverenec jazdí za ním v závese v inom stroji. Budú lietať vo dvojici. Prvé lietadlo prechádza zákrutou k ČPS, keď kontrolujem či mám na krku zavesené obe šnúry so zaisťovacími kolíky z prednej aj zadnej kabíny. Nemám. Jedna chýba. Hádžem protihlukové tlmiče, skrutkovač „Téčko“ a denník lietadla na trávu u teplušky, prekážali by mi pri behu. Pretekám s lietadlom, kto bude skôr na poslednej kontrole pred vzletom. Som rýchlejší, pretože šprintujem priamo cez trávu. Už som u ČPS, pľúca ma pália a na čiare sa chystajú dať povolenie k výjazdu. Stopujem lietadlo a skáčem na stúpačky. Otváram prekryt a beriem majorovi kolíky. Najprv sa tvári udivene, ale teraz sa usmieva az jeho pier odozieram: „Díky Peťas.“ Potom odchádzam na TESKO barak vedľa vodiacej dráhy. Piloti tam majú odpočiváreň a my si tam môžeme dať kávu, nejakú limonádu, alebo niečo malého k jedlu. Nemáme tam moc chodiť, pretože stojánka je ďaleko, ale kašlem na to.

 

 

 

Text …......................................................... Lietadlo, bez chvosta, odtláčam na skúšobné státie TOPu. Nastavovači motorov si berú náradie, kolega Opička si sadá do kabíny a roztáča motorovú skúšku. Náčelník TOPu so svojimi nastavovačmi dávajú pokyny Opičkovi a ten mení otáčky, alebo akceleruje ako je potreba. Nastavovači skúsene otáčajú šróbeniami troch nastavovacích ihiel na akceleračnom regulátore. 

Tieto ihly upravujú tlaky na palivovom vstupe do automatu, na vstupe od kompresora a od barometrického regulátora. Náčelník nastavuje predpätie pružiny tlačiacej na membránu, kde sa pretláča tlak paliva za škrtiacim ventilom s tlakom vzduchu od kompresora motora. Tu na zemi tlaku paliva pomáha tlak od barometrického regulátora. Jeho pomoc sa so stúpajúcou výškou zmenšuje, aby v spaľovacej komore nenastal prebytok paliva. Je to veľmi dôležité, pretože keď na zemi je vzdušný tlak 1at, tak tento tlak s každými 5 500 m (18 044 ft) výšky sa zmenšuje o polovicu. Približne to platí aj pre mernú hmotnosť vzduchu potrebného na horenie paliva. To znamená, že napríklad vo výške 11 000 m (36 089 ft) je tlak vzduchu asi 0,25 at (0,0253 MPa). Navyše je barometrický regulátor prepojený tiahlom s membránou akceleračného automatu a s tiahlom ovládajúcim dvojdielne šúpatko, ktorému membrána dovoľuje postupne zvyšovať dodávku paliva do kolektora motora a odtiaľ do vstrekovacích trysiek v spaľovacích komorách. Tlak paliva predsa len vyhral nad tlakom od kompresora, ale pomalšie a vyvážene a motor naberá otáčky. Akceleračný regulátor chráni pilota, aby sa v spaľovacích komorách neutrhol plameň a aby mu nevysadil motor pri príliš rýchlom pridaní paliva. Na prúdových lietadlách, tesne po 2. svetovej vojne museli piloti byť zvlášť opatrní. 

Motor beží a nastavovači tiež upravujú výškovú charakteristiku barometrického regulátora. Konečne sú nastavovači spokojní, mechanik Opička vypína motor a stopkami meria dobeh. Potom spoločnými silami tlačíme lietadlo do hangáru. Stroj ide na zdviháky, zbrojári demontujú obidve sedačky a odnášajú ich do kúta hangáru, kde majú skúšobné zariadenie na funkciu katapultáže. Hneď jednu zo sedačiek inštalujú na skúšobný stav. Zatiaľ demontujem kolesá podvozku, pretože budem kontrolovať a premazávať valčekové a kuželové ložiská v náboji kolesa. Všetky súčasti ložísk a náboje umyjem v benzíne a kontrolujem, či niektorý z dielov nejaví známky opotrebenia. Potom vymazávam šedivou, grafitovou vazelínou všetky plochy, po ktorých sa odvaľujú valčeky, alebo kužeľa a vôbec s ňou nešetrím. Potom na mazivo nalepujem valivé telieska a pridávam vazelínu, až sú telieska pod ňou takmer skryté. Kompletizujem kolesá, dávam ich na svoje miesto a centrálne matice doťahujem momentovým kľúčom, nakoniec ich zaisťujem poistkami. TOPáci zatiaľ pracujú na skrini pomocných náhonov a na akceleračnom automate. Aj tam sa kontrolujú niektoré vôle. Iný meria vôľu na riadiacich tyčiach a na prevodoch od hydraulických valcov na klapkách.

Text …..........................................................................................................

Zrazu neviem, čo by som robil. Pozerám do revízneho protokolu, z ktorého je jasné, že revízia lietadla je skoro u konca. Než pripojíme chvostovú časť trupu, dám do poriadku motorovú gondolu. Je stále trochu zčernalá od požiaru po minulej revízii. Umyjem ju benzínom, a som skrútený, ako paragraf, pretože najväčší priemer gondoly je 1 m (3,28084 ft). Keď som s prácou hotový, vyliezam zo stiesneného priestoru a padám na všetky štyri. Som vôňou benzínu úplne opitý, dokonca zle vidím. Silou mocou chcem ísť do šatne, ale nedokážem to. Sadám si na schody, ktoré vedú do zázemia, zbieram sa a dýcham čerstvý vzduch. Sedím tam pol hodiny a až potom som schopný niečo robiť. Práve včas, pretože mechanici už dopravili zadnú časť draka k lietadlu a začínajú s kompletizáciou. S chvostom lietadla na vozíku a s ojom v ruke manévruje vrtuľák Knébl od 3. letky a voľným priestorom sleduje, ako sa k prepážke približujú strediace čapy spojovacích skrutiek. My opatrne tlačíme a dávame pozor, aby okraj gondoly nezachytil za nejakú rúrku, či kábel, vinúce sa okolo motora a aby sme niečo neodtrhli. Beriem si momentový kľúč a leziem si pod trup. Súčinne chytáme spojovacie skrutky na závit a uťahujeme ich tak, ako sa uťahujú kolesové skrutky automobilu. Mechanik na chrbte trupu zatiaľ napája tiahla riadenia a tiahlo vyváženia a potom tri trubky hydraulickej inštalácie brzdiacich štítkov, vrátane zakvapnutia farbou a zabezpečenia podložkami, viazacím drôtom a pripojením plomb.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text ….......................................................... Všetko je už pripravené na troch nákladných autách. Valná časť materiálu bude prevezená po ceste, do štrnástok sa bude nakladať iba chúlostivé a najskôr potrebné vybavenie, pretože nákladné lietadlá povezú všetok pozemný personál a polovicu pilotov. Potom je daný rozchod a robíme predletové prípravy lietadiel. Sťahujeme lietadlá na letovú stojánku a len točíme motorové skúšky. Je s nami aj niekoľko drakárov z TOPu, pretože budú vypravovať lietadlá a zostávajú v Piešťanoch. Keď sme s „Delfínmi“ hotoví, presúvame sa k nákladným štrnástkam na stojánke 3. letky. Väčšina cisterien, autá so spúšťacími vozíkmi, s plniacimi centrálami, sanitky, hasiace vozy, padáčkári a nákladné autá s vybavením sú už na ceste. Nastupujeme do lietadiel. Prakticky ihneď, piloti oboch štrnástok nahadzujú motory a rolujeme na VPD. Tentoraz ideme hore bez čakania. Naše lietadlá odštartujú až za tri hodiny, pretože musíme najprv pripraviť letisko v Kuchyni.

Text …..........................................................................................................

Lietadlá s guľometmi kalibru 7,92 mm (0,312 inch) pod krídlami mi poskytujú neopozeraný pohľad. Prvé tri stroje štartujú a Hinto ma posiela k lietadlu, aj keď tam nikoho nemám. V zošite čítam, že elektrikári a Rádiokomunikačný personál tiež majú prácu hotovú. Pilot prichádza, vypravujem svoje lietadlo a naša trojica roluje na VPD. Roj štartuje a hneď za ním sa k pristávacej dráhe približujú tri lietadlá, ktoré majú odstrielané prvé kolo. Pozorujem svoju 0802, ako sa odlepuje od zeme a na stojánke vyráža posledná trojica lietadiel. Ďalšie lietadlá sa vracajú na palivo a pre ďalší náklad streliva, rolujú na stojánku, vypínajú motory a piloti lezú z kabín. Hltám zvyšok cigarety, pretože už musím s bedňou streliva na stojánku. Je mi jasné, že tento týždeň si v práci zapálim len málo. Nad cieľovým priestorom sa vrtia tri lietadlá. Tam niekde je aj moja nulaosemdesiatdvojka. Nemám čas to sledovať, pretože státie je už plné lietadiel. S Ortom nesieme bedňu so strelivom, nie je plná, ale rovnako sa prenesie. Pokladáme ju pred predok lietadla a hneď bežíme pre ďalšie. „Čertovo koleso“ sa roztočilo na plné obrátky a takto sa bude točiť, bez zastávky, celý týždeň. Už teraz máme „jazyky na veste“ a som zvedavý, ako budeme vyzerať o týždeň. Zbrojári odišli a okolo mašín sa mihajú radisti a elektrikári, medzi nimi sa preplietajú mechanici a technici lietadiel. Ďalší piloti rýchlou chôdzou smerujú k lietadlám a hrnú sa do kabín, rýchlo zapínajú prístroje, ladia RTL, ARK, MARKER, RV a identifikačné odpovedače. Stojánkou sa ozýva burácanie motorových skúšok, technici rozpažujú ľavé ruky a ako vozy F1 stroje razantne odchádzajú na vodiacu dráhu, pretože na státie rýchlo rolujú tri vracajúce sa lietadlá. Makáme ako galejníci a z ampliónov DISKu sa rozlieha: „Kluci, rychleji, rychleji, přidejte, je to pomalé.“ Z dverí prívesu je vyklonený major Šimek a chechtá sa na celé hrdlo. Myslíme si niečo o prdeli, hrozíme k DISKu päsťou a chechtáme sa tiež. Prijímam svoje lietadlo a kolo lietadiel sa točí stále rýchlejšie. Vlastne je to vojnová prevádzka.

Text …..........................................................................................................

Text ….................................................................................. Dostávam úlohou velenia a dispečing „plniaceho komanda“. Budeme plniť lietadlá palivom, dopĺňať olej a hydraulickú kvapalinu. Lietadla sa mihajú, ako kŕdeľ ôs a ja mám oči na stopkách, lebo musím mať prehľad, aby sa nestalo, že nepripravené lietadlá by palivo mali a naopak tie pripravené by na palivo ešte len čakali. Navyše sa musím starať o plné nádoby s olejmi a naháňať cisternové autá. Pritom vykrikujem čísla lietadiel a rozhadzujem rukami, keď posielam auto, alebo chlapov k príslušnému lietadlu a ukazujem im dohodnuté gestá pre elerix, mazací olej a hydraulickú kvapalinu. Ak mám čas, tak tiež šplhám po krídlach lietadiel s plniacou pištoľou a preťahujem sa s hadicami. Vodiči Tatier takmer nestačia jazdiť pre palivo. V tento deň sa dozvedám, že naše cisternové Tatry nejazdia na naftu, ale že vodiči do nádrží svojich vozidiel lejú letecké palivo, petrolej zmiešaný s olejom. Tatrovácke motory vydržia všetko. 

 

Text …............................................................................................................

Ráno sme na nohách za hlbokej tmy, už ma ani nezaujíma, koľko je hodín a dni ubiehajú ako voda. Všetci robíme predbežnú prípravu, letka je s prípravami hotová v pol deviatej ráno. Práca sa odvíja v pokoji a zbrojári pod krídla podvesujú raketové bloky. Pri nabíjaní rakiet sú všetci zvlášť opatrní a priestor pred lietadlami musí zostať úplne prázdny. Taký je predpis a nikto nechce byť prepichnutý raketou. Všetci sú ešte v plnej práci, keď sa vracia desiate lietadlo zo záletu počasia. Piloti majú inštruktáž o frekvenciách rádiového vybavenia, ktoré sa dnes budú používať, keď drak a motor končí s predletovou prípravou, len niektorým zostáva dorobiť motorové skúšky. Potom je krátky briefing, je hlavne o bezpečnosti práce a o organizácii a dĺžkach skokov lietadiel. Inak toho veľa vedieť nepotrebujeme.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Sme nastúpení a podplukovník Blahút nám oznamuje, že sa objavila závada: jedno z lietadiel šlo do boja a miesto odpálenia rakiet odhodilo plné raketové bloky. Veliteľ letky organizuje pátraciu akciu a vysvetľuje čo sa stalo: „Je nás stopäťdesiat a všetci budú mať desaťmetrové rozostupy. Pôjdeme a potom sa otočíme okolo krajníka a pôjdeme späť. Takto prehľadáme štvorec tri krát tri kilometre. Tie bloky musíme nájsť.“ Presúvame sa do cieľovej oblasti a robíme rozostupy. Najprv ideme prehľadným, trávnatým terénom, ktorý sa pomaly mení v nefalšovanú púšť. Prechádzame okolo rozmlátených tankov T-64, T-34 a okolo nemeckých tankov „Tiger“. Terén vyzerá, ako mesačná krajina. Je tu mnoho kráterov po výbuchoch a niektoré z nich sú obludných rozmerov. Piesok je presýtený oceľovými črepmi a hrdzou. Nikdy som v púšti nebol a je také teplo. Vedľa mňa po stranách ide Jirka Kopečka a Jarda Schilberger, obďaleč zmučene kráča malinký Kokaj, ktorý vyzerá ako prerastený trpaslík, alebo, ako prváčik, keď sa hrá na vojakov. Je to drobec, ale výborný chlapec odniekiaľ od Košíc, alebo od Trebišova. V žartu nám zakázali spolu chodiť na vychádzky, lebo ja, dlháň, a on vedľa mňa, to je pohľad pre bohov. Že vraj zosmiešňujeme armádu. Text …............................................................... Jirka Kopečka ide vedľa mňa a všetci ostatní niekam zmizli. Les je tak hustý, že sme sa postrácali navzájom a niekedy sa mi stratí aj Jirka, ale zakaždým sa zase nájdeme.

Náhle vychádzame z lesa na veľkú lúku s krásne zelenou trávou, ktorá sa tiahne možno na päť kilometrov. Asi vo vzdialenosti štyri stovky metrov leží nádherný ranč a náhle si pripadám, ako v americkom westerne. Okolo sa rozprestierajú rozľahlé výbehy ohradené ohradou z guľatiny a vnútri i okolo sa pasú kravy, kone, ovce, kozy, somáre, morky a sliepky. Takto nejako vyzerá raj. Pred staveniskom pri ohrade pre dobytok sedí niekoľko ľudí. Počujeme ostrý „hvizd Slávika-lúpežníka“ od ohrady i z okrajov okolitých lesov, ako sa naši chlapci zvolávajú. Ideme s Jirkom k stavenisku a sadáme si na ohradu. Dva kone po nás chcú maškrty, ale nemáme im čo dať. Počas pol hodiny sa nás tam zíde na sedemdesiat, sú tam aj dve gitary a Venca Hasselbach spieva, že hľadá dievča na nedeľu, aby mu kamaráti závideli, že nie je samotár. Z chalupy vychádza staršia žena, má dlhú, čiernu sukňu s krinolínou, na hlave bielu šatku a na chrbte veľký košík, z ktorého nám rozdáva smaltované, štvrťlitrové plecháčiky. Víta nás a volá k stavenisku ostrým krikom: „Dedo, vylez, prines kanister, prišli vojaci!“ Vychádza starý muž, v oboch rukách má desaťlitrové kanistry, usmieva sa so svojou zbrázdenou tvárou a vrchovato nám nalieva číru, bezfarebnú a sviežo vyzerajúcu kvapalinu. Mám smäd, ústa ako zapaľovače, je teplo a tak všetci pijeme naraz celý obsah. Tiež som myslel, že je to voda. Nie je. Všetci gúľame očami a srdce sa nám zastavuje. To je sila. Takúto pálenku som ešte v živote nepil. A tak dobrú. Pijeme ešte jeden hrnček, potom sa lúčime a máličko pripití odchádzame na letisko. Slnko zapadá a na ploche sa dozvedáme, že sa raketové bloky nenašli a v pátraní sa bude pokračovať zajtra. Nadšení z toho nie sme a odchádzame do kasární. Máme všetkého dosť, ako celého dňa bez vody, tak aj destilátu, ktorým nás pohostila tá dobrá žena z farmy. Cigán s Bandym nás navštevujú na izbe a pijeme kávu. Majú pre nás novinu, že bloky našli z vrtuľníka, už skoro za tmy.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Čierni piloti už majú lietadlá v ruke a lietajú tak dobre, ako ktokoľvek iný. Na vodiacej dráhe očakávam svoje lietadlo, ktoré pred chvíľou pristálo. Roluje proti mne, ale vyzerá to, ako keď sa pilot v kabíne zadýchal. Prekryt je zahmlený a je mi to divné. Zavádzam ho na značky a čakám, až dobehne kompresor. Čas dobehu motora je nameraný a otváram prekryt kabíny a je mi všetko jasné. Z kabíny sa valí nepredstaviteľný puch a prístrojová doska, oba pulty, čelný štítok, zameriavač, prekryt kabíny a hlavne čierny chlapec, úplne všetko je potiahnuté vrstvou zvratkov. Černoško sa na mňa ospravedlňujúco usmieva svojou pozvracanou tvárou. Som v úľaku a okamžite zabuchávam prekryt a chce sa mi utekať. Kľakám si na betón, hlavu mám v dlaniach a vzdychám „Ježíši Kriste, co jsem komu udělal, proč se to musí stát zrovna mě?“ Najradšej by som ho tam nechal, aby tam biedne zahynul. Mobilizujem svoju vôľu, zatváram nosné dierky, žmúrim očami a otváram prekryt a podávam mu zaisťovacie kolíky. Chlapec vylieza z kabíny, máva stodolárovkou a driape sa mi po zošite, že sa podpíše. Nepriateľskú menu odmietam a odchádzam pre handru, aby sa mal čím utrieť. Stále sa chce podpísať, ale nedovoľujem mu to. Gestami mu vysvetľujem, aby kabínu po sebe umyl a že mi stroj musí odovzdať čistý, napriek tomu že neviem, či to môžem urobiť. Toto sme v kurze ošetrovania lietadiel nebrali. Stále mi núti tú bankovku, a ani ma nenapadne si ju vziať. Nie som žiadna upratovačka. Zo stúpačiek so sebazaprením pozerám na akcelerometer, ale nie je na neho vidieť. Je zaplácnutý kusom paradajky, alebo papriky. U lietadla sa vynára major Štrbák a pýta sa čo sa deje. Osvetľujem mu situáciu a on ma žiada, aby som kabínu umyl sám a ešte niečo hovorí o zahraničných poslucháčoch. Samozrejme to odmietam a on mi to dáva rozkazom. To už do mňa vošlo sedem čertov: „Náčelníku, mýt to nebudu ani náhodou a když ten binec neuklidí on, tak mašinu odtáhnu dolů, zabalím ji a pak si sní dělej co chceš. Tohle není závada, to je bordel. Když mu létání dělá špatně, ať jde dělat něco jiného, nebo ať se před letovým dnem neožírá. A to jako mám po každém pilotovi uklízet, nebo jako co?“ Až vo mne stuhlo, ako som mu to povedal ostro, ale som naštvaný, ako tiger. Napodiv major moje argumenty uznáva a ide s pilotným žiakom na trávu k podplukovníkovi Blahútovi, ktorý si tiež niečoho všimol a so záujmom pozoruje, čo sa to vlastne u môjho lietadla deje. Veliteľ hovorí so svojím zverencom, ukazuje na môj stroj a po chvíli Uganďan prichádza s dvoma vedrami vody a s čistiacimi potrebami. Robím medziletovú prípravu a pilot čistí kabínu, ktorú si nechám na záver. Myslím, že chlapec čistí zodpovedne. Už je s umývaním hotový, podpisuje denník lietadla, niečo ospravedlňujúco hovorí a otiera bankovku do vreckovky a vkladá ju do zošita. Opäť ju odmietam a je mi to trápne. Uganďania hovoria anglicky, rozumiem trochu len zmysel, rozhadzuje pritom rukami a klope mi na rameno. Bankovku mi napcháva do vrecka a dáva mi najavo, že keď ju zase odmietnem, tak ho strašne naštvem. Nezostáva mi nič iné, než ho vypočuť a priznávam bez mučenia, že rád.

Text ….............................................................................................................

 

 

 

Dnes je veľmi zlé počasie, vonku je víchor a sneh sa vŕši do závejov. V takýchto dňoch máme buď náhradný program, alebo voľno. Major Šimek nás, neplánovane, volá do učebne v „sklenenom dome“. Bude nám rozprávať, ako to bolo, keď naši inštruktori boli v Ugande cvičiť tamojších pilotov. Major Šimek púšťa diapozitívy a rozpráva: 

Text …..........................................................................................................

„Kousek vedle Kampaly, hlavního města, je vojenské letiště, kde jsme prováděli výcvik. Několik kilometrů vedle něj je letecká střelnice. Dobře bylo vidět některé cíle, jako například oholené palmy, které měly znázorňovat raketové základny. Jednou tam probíhaly střelby armádní skupiny stranící Izraeli. Jejich letouny chodily na zteče s neřízenými raketami. Odpalovaly jednu po druhé. Na přání ugandských důstojníků, kteří byli názorově blíž východnímu bloku, jsme zorganizovali střelby neřízenými raketami. Muselo to být rychle, abychom začali hned po odstřílení rivalské skupiny. Dalo nám to hodně práce, ale stihli jsme to. Po domluvě s řídícím létání se zvedla celá letka najednou a všechny „Delfíny“ šly na zteč současně. Střílelo se jedinou salvou a přes šedesát raket najednou dopadlo do cílového prostoru. Nadělali jsme spoustu hluku a kouře. Ugandští důstojníci všechno sledovali dalekohledy a zakoušeli při tom pocit nadlidské pýchy, jak to Izraelcům nandali. Na závěr bych chtěl podotknout, že ugandští piloti se ve své zemi chovají celkem slušně. Umění jejich pilotáže je na slušné úrovni, což jste už stačili poznat sami.“

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z opustenia posádky a zase ma chytila poriadková hliadka. Som volaný na koberček k pplk. Blahútovi. Karhá ma ako malého chlapca: „Tak ty si nedáš pokoj. Producíruješ sa v civile po Prahe a čo mám ja s tebou robiť? Musím ťa potrestať. Vieš, že teraz si mal byť povýšený? Ty toto robíš?“ Teraz už kričí. „Ty si taký sprostý, ty sa necháš chytiť? To sú od teba schválnosti, ja do teba vidím. Tie prúsery sú tvoje hobby. Choď, nech ťa nevidím.“

Text …..........................................................................................................

Briefing končí a rad lietadiel prechádza na štart. Robím si svoju prácu, ktorá už dávno nie je pre mňa tak atraktívna, ako predtým, ale robím ju rád. Som nakazený leteckým fandovstvom, tento rok idem do civilu a začínam premýšľať, ako by som u lietadiel zostal. Vyrušuje ma moje lietadlo, ktoré už roluje na státie, a zavádzam ho na značky. Pilot už odišiel a ja vykonávam medziletovú prípravu. Plním nádrž palivom a vidím, ako mi do kabín lezú piloti, ďalší sú na stúpačkách a jeden sa ku mne vyšvihol na krídlo a pozerá sa do zadnej kabíny zhora. Cvakajú spínačmi a palivo tečie do nádrže. Hrkne to vo mne „Darebáci, nevidíte, že plním mašinu? Ať už jste v p...!“ Zo stúpačky sa na mňa pozerá jeden z pilotov, je to inštruktor a je pripravený, že ma zotre, ale vidí, že mám pištoľ pohrúženu do plniaceho otvoru a ospravedlňujúco sa usmieva: „Promiň, nevšiml jsem si.“ Potom všetci odchádzajú k inému lietadlu a inštruktor karhá svojich zverencov, že si nevšimli oni.

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Na parkovacej ploche ešte nie sú všetci technici a už ťaháme lietadlá. Na letovej ploche sú vyložené raketové bloky, guľomety a munície. Všetci zhadzujú baky, zbrojári behajú okolo podvesov a pracujú, ako kati a Peřinka so Žibritou u toho ešte stačia blbnúť. Technici robia v chvate predletové prípravy, mechanici nosia výzbroj pod krídla, aby bolo všetko u ruky. Medzi lietadlami behajú technici rojov a dirigujú drakárov a major Štrbák dáva pokyny pre všetky odbornosti. Poletuje tu i major Šimek a podplukovník Blahút a určujú, pod ktoré lietadlá prídu podvesy guľometov. Náčelník štábu a inštruktor, major Hoza behá pred lietadlami a stráži priestor pred nimi pri nabíjaní munície. Major Vozáb je už uložený vo svojej búdke riadiaceho lietania a veliteľ útvaru major Lauda s niekoľkými inštruktormi dáva dohromady DISK. Prichádza ťahač so zvyškom pilotov a technikov. Nikde medzi nimi nevidím poslucháčov vysokej školy. Dokončujem predletovú prípravu, dostali sme pokyn nerobiť motorové skúšky, že na to nie je čas. 

Niekoľko lietadiel vychádza zo státia na ČPS. Prvé lietadlo sa rozbieha po VPD, ale otáčky motora sa náhle znižujú na voľnobeh a stroj zotrvačnosťou ide po dráhe. Odbočuje na vodiacu dráhu a po ňom aj ostatné lieladlá. Technici ich prijímajú a zavádzajú na značky. Môj pilot prerušuje motorovú skúšku, žiada si zaisťovacie kolíky a chce von z kabíny. Text …...............................,,..........

Text …..........................................................................................................

(3* „Všem se omlouváme, ale nějací Poláci prchali s dvojplošníkem An-2 do Rakouska. Plížili se velmi nízko údolím Váhu, aby nebyli zachyceni radarem. Způsobili velké pozdvižení v naší protivzdušné obraně. Pánové z vysokých vládních kruhů, na polské a naší straně, zvedli půl letectva. Na Poláky šla pohotovost MiGů z Přerova, ale neměli na pomalý a k zemi přitisknutý dvojplošník šanci. Potom proti nim šli nějaké „Delfíny“ a vrtulníky z Prostějova, ale ze začátku opět bez výsledku. Pak, na poslední chvíli „Andulu“ sestřelil vrtulník. Poláci spadli do Dunaje na rakouské straně hranice. Zaplať pánbu, nikomu se nic nestalo. Z letců se stali plavci. Usilovně plavali v silném proudu řeky, zatím co vše sledovali rakouští pohraničníci a naši čekali, až je proud řeky zanese zpět, do socialistického tábora. Naši pohraničníci se výlovu polských letcov, ovlivněných západní, nepřátelskou propagandou, nedočkali. Všichni Poláci stačili vylézt na břeh na rakouském území. Ještě jednou se všem omlouváme, že jsme vás zbytečně vzbudili a že jsme narušitele nedopadli.“ Na našich inštruktoroch je zrejmé, že sú radi, že udalosť mala šťastný koniec.

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Ale to už prichádza môj pilot a preťahuje sa so svojím spolužiakom o vozík a pritom ma nahnevane kára: „Proč jsi mu ten vozík dával, ty vole, ty jsi neslyšel, co jsem ti říkal? Teď kvůli tobě půjdeme poslední.“ Strkanica o vozík pokračuje, pozerám sa na to a neverím svojim očiam. Situácia nepotrebuje žiadny komentár. Text …..................................................................................

Prístroje sú chvatne zapínané, rádio sa už tiež žhaví a kým bude pripravené na komunikáciu, potrvá ešte chvíľku. Uponáhľaný študent roztáča motorovú skúšku a ja ešte vyberám zaisťovacie kolíky. Vypojujem vozík a tlačím ho na stranu. Neponáhľam sa, pretože do civilu ma aj tak skôr nepustia. S klapkami a so štítkami cvičí, len aby sa nepovedalo, ani mu nestačím ukazovať polohy. Robí dve veci naraz: ešte točí motorovú skúšku a pritom komunikuje s DISKom. Dáva mi gesto mávaním rúk pred tvárou: kliny spod kolies preč. Dávam kláty pod krídlo a pritom sledujem, ako naše „pilotné Eso“ v kokpite robí smiešne grimasy a krúti hlavou po oblohe, ako stíhací piloti vo vojnových filmoch, keď hľadajú nepriateľa. Neviem, či sa mám smiať, alebo plakať a hovorím si, že je snáď zrelý pre Chocholúšika. Uvažujem, či ho nemám z tej mašiny radšej vybrať, pretože v kostiach cítim malér. Neviem, či je to v mojej kompetencii a v kurzu sme to nebrali. Okolo rolujú lietadlá, jedno po druhom. Pilota upokojujem chrbtom rúk nahor gestom a pritom hovorím, aj keď ma nikto nepočuje „Klid, klid, nic se neděje, hold půjdeš poslední.“ Lietadlá rolujú rýchlosťou asi 50 km/hod (31 mph). Medzi predposledným a posledným lietadlom je päťdesiat až sedemdesiat metrov (164 ft až 230 ft) miesta. Stále nedávam povolenie k výjazdu, ale môj pilot nedbá a kašle na to.

Text …...............................................................................................................

Práve sa vracia major Šimek so svojim „druhým číslom“ z lietania vo dvojici. Pilotný žiak pristáva, ale motor lietadla majora Šimka ide na maximálne otáčky, „Delfín“ len prelietava nad VPD, naberá výšku a ide ešte na jeden okruh. Za necelých päť minút sa lietadlo z veľkej výšky rúti, takmer strmhlav, k prahu pristávacej dráhy. Vyrovnáva nad prahom VPD, len to buráca, a rýchlosťou asi 700 km/hod. (435 mph), vo výške desať až dvadsať metrov, prelietava prízemným letom, a až v diaľke, niekde pri Čachticiach, v úrovni hradu pani Báthoryovej, sa dvíha do výšky. Baví nás sledovať to efektné divadlo a vzájomne si ukazujeme, ako lietadlo preskakuje vedenie rozvodu elektrického napätia. Major Šimek šantí.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Od svojho pilota sa dozvedám, že mladému Šimkovi horel a vysadil motor. Všetky stroje, okrem jediného, sú na svojich stániach, oje majú zapojené a nabiehajú pred ne ťahače. My, čo čakáme až na nás príde rad, stojíme pred DISKom, debatujeme, cloníme si dlaňou oči a sledujeme smer priblíženia. Inak je ticho, len z DISKu je počuť, ako podplukovník Blahút radí mladému Šimkovi v pilotáži. Napätie sa dá krájať.

V diaľke sa objavuje bodka, ktorá sa po chvíli premieňa v obrysy lietadla. Je pomalý, je ticho, približuje sa bez motora. Lietadlo preskakuje elektrické vedenie na Orviskej ceste a už teraz je jasné, že sa na dráhu nedotiahne. Hasiace vozy a sanitky už uháňajú od hangáru a od letového státia k miestu predpokladaného dosadnutia v blízkosti rádiového približovacieho majáku MARKER. Z našej strany sa tam dostávajú horšie, pretože majú horší terén k jazde. Stroj si sadá so zatiahnutým podvozkom priamo na antény majáku. Dvíha sa oblak prachu, trsy lietajú vzduchom a všetko je sprevádzané vzdialeným rámusom krútených a trhaných antén a draku lietadla. Na záver sa ozýva tupá rana. Poslucháč Šimek práve núdzovo pristál. Je ticho a krvi by sa v nás nikto nedorezal. Máme oboch Šimkov radi. Z DISKu sa vykláňa podplukovník Blahút a kričí „Chalani, všetko je dobré, nestalo se mu vôbec nič.“ Tváre všetkých sa rozjasňujú a niektorí sa rozbiehajú k miestu havárie. Chceme sa pridať tiež. Z DISKu sa ozýva amplión: „Okamžitě se vraťte, létání končí, musíme uklidit mašiny.“ Výzva sa ešte raz opakuje a my ideme dokončiť poletové prípravy a odtiahnuť lietadlá.

Text …..........................................................................................................

Aké boli výsledky vyšetrovania? Boli k dispozícii ešte v sobotu. Motoru lietadla, ktoré havarovalo, sa odtrhla turbínová lopatka. Prestrelila zberačom turbíny a preletela poťahom trupu mimo stroj. Horúce a spálené plyny prúdili vzniknutým otvorom do motorovej gondoly, kde sa aktivovali požiarne hlásiče. Tieto hlásiče požiaru reagujú na nadmernú teplotu okolia, alebo na nadmerný nárast teploty v čase. Súčasne sa na svetelnom table rozsvietil varovný nápis „požiar motora“. Že bol zakázaný reštart motora bolo v poriadku, pretože sa predišlo možnému zničeniu lietadla vo vzduchu.

Text …..........................................................................................................

Plukovník Jakubec sa venuje výhradne diagnostike trhlín, nič iné nerobí, čo sa ľahko hovorí, ale veľký náčelník má práce nad hlavu a je na ňu sám. Má k ruke len jedného človeka, ktorý mu lopatky turbíny otáčaním  prisúva pod ruku, ako si náčelník povie. Tieto lopatky majú veľkú vôľu v uložení v disku, na konci lopatiek priemeru turbíny sa kýva, je to niekoľko milimetrov na obvode obežného kolesa a plukovník Jakubec tieto vôle kontroluje tiež. Povedalo by sa, že tá vôľa je moc veľká, ale je v poriadku, pretože sa motor pri svojej činnosti ohreje a vôľa zmizne. Ak by bola menšia, než je predpísaná, tak by hrozilo roztrhnutie disku, v ktorom sú lopatky uložené. Jakubec štetcom natiera lopatky červenou kvapalinou, ktorá má vysokú vzlínavosť a vniká do všetkých, aj okom neviditeľných praskliniek, ktoré sa sfarbujú kontrastným odtieňom. Prasklinky sú všade, ale môže ich byť len obmedzený počet s minimálnou určenou vzdialenosťou od seba, ktorá je ešte povolená. Text …................................. Hneď po skúške je napojená chvostová časť trupu, nasleduje doplnenie mazacieho oleja, hydraulickej kvapaliny a odvzdušnenie inštalácie. To bude úplne v poriadku, až sa odvzdušňovanie dorobí pri predletovej motorovej skúške.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Stojím s drakárom Charvátom, s „Talpínem“, s Mesároszem a s Flimelem pred DISKom a ľahko tárame. „Niky“ Lauda vystrkuje hlavu z DISKu a smeje sa. Za ním je Blahút, krúti hlavou a smeje sa tiež. Pýtam sa ich: „Co se křeníte?“ Veliteľ Blahút sťahuje úsmev z tváre: „To je debil, vraj má len dvesto litrov v nádrži a dúfa, že to vydrží túto trať. Ale ja vám všetkým zdvihnem mandle, že sa poserete.“ To už skoro kričí. Technici rojov, keď stretnú niektorého technika, alebo mechanika, kladú im na srdce, aby sa nepoddávali únave a riadne kontrolovali naplnenie nádrži palivom. Jedno lietadlo zostalo nenaplnené a pritom prešlo cez skupinu, ktorá tankovala lietadlá, cez prípravu lietadla medzi letmi, technika a mechanika lietadla. Napriek tomu lietadlo poslucháč prebral a podpísal do zošita, že je v poriadku a potom s ním odštartoval. Zbytočne, pretože, keď konečne zistil nedostatok paliva, tak zostal na okruhu a požiadal o pristátie. Bohužiaľ, pri rádiovej komunikácii s DISKom si nemiestne zažartoval. Navyše jeden štart „Delfín“ stojí na všetkých nákladoch 15 000,-Kčs. Už zase bolo zamiesené na problém. Nič sa nestalo, ale rovnako to nedopadne dobre. Myslím, že vedenie letky z toho vyvodí nejaké dôsledky a prijme nejaké opatrenia.

Veliteľ útvaru major Lauda, náčelník ILSu útvaru plukovník Jakubec a veliteľ 4. letky podplukovník Blahút, hneď po lietaní, nechávajú nastúpiť celú letku i s pilotmi. Asistuje im major Šimek, major Vozáb, major Hoza a major Štrbák. Z výrazu ich tvárí neveštím nič príjemného. To bude veľké. Rady letcov sú vyrovnanejšie, než inokedy a nikto si nedovoľuje ani ten najmenší žart, ako inokedy. Vedľa nás stojí aj kompletná rota RTZ.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Majora Šimka som stretol v meste, tak spolu ideme do reštaurácie „Viktoria Regia“. Sedíme pri pive a major mi vysvetľuje, ako sa robí stúpavá zákruta, počas ktorej lietadlo získava výšku 1 000 m (3 280 ft) za niekoľko sekúnd. Vysvetľuje mi to názorne, čo robí s prípustou paliva, s kniplom, vykopáva nohami a rukou s natiahnutými prstami znázorňuje, ako sa tam tá mašina krúti a je pri tom nadšený. Aj tak tu stúpavou zákrutu moc nechápem. Snaží sa mi to vysvetliť, vznášam svoju tézu, ale on obracia oči v stĺp, ako som natvrdlý. Potom si uvedomuje, že nie som pilot a dáva mi návrh „Petře, stejně jsi se na těch mašinách nadřel, tak tě vezmu na trenažér, tam si to zkusíš, ať víš o co jde a potom tě vytáhnu nahoru, ať máš na co vzpomínat. Jen si nemysli, že ti ten knipl půjčím.“ Namietam: „A nebude z toho průšvih?“ „Ale nebude, nějak si poradím, ono to půjde.“ Som nadšený, oči mi žiaria a teším sa.

Text …..........................................................................................................

Už mám skutočne len pár dní do civilu a veľmi sa teším. Je nedeľa, major Šimek plní svoj sľub a ideme na trenažér do kasární. Po krátkej inštruktáži si sadám do kabíny, nasadzujem si pilotnú prilbu a major mi pomáha uviesť ju do náležitého stavu. Zapájam jej kábel do zástrčky a upravujem mikrofón. Major Šimek mi asistuje a sleduje, čo robím a radí mi, hlavne pri príprave rádiových prístrojov. Zapínam spínače. Najskôr batériu, potom prístroje, osvetlenie prístrojov, alternátor, motor, RTL - rádiokomunikáciu, ARK - rádiokompas, identifikačný odpovedač, rádiovýškomer, nastavujem výškomer nulovej výšky letiska na nulu a za pomoci majora Šimka ladím vlnové frekvencie rádiového vybavenia. Potom sa skúšam zahlásiť riadiacemu lietania a žiadam o odtočenie motorovej skúšky. Pri komunikácii robím veľa chýb, ale o to teraz nejde. Šimka skoro nepočujem, zvyšujem teda hlasitosť príjmu a opakujem výzvy. Šimek mi hovorí, aby som si nehral a neskúšal komunikovať, pretože aj tak to neviem a že radšej budeme lietať. Štartujem motor a keď sa ozýva nepodarená napodobenina zvuku tikajúcich zapaľovacích sviečok, otváram palivový stop-kohút. 

Text …..........................................................................................................

Skúšam pristátie ešte asi osemkrát, taktiež musím opakovať okruh, ale úspech zaznamenávam len dvakrát. Keby neexistovala krajina, to by sa to lietalo. Major Šimek mi vysvetľuje: „Pilot, při podrovnání letadla, musí odhadnout správnou výšku. Když natáhneš letoun výškovkou, tak se zbrzdí a na dráhu vlastně spadne. Jen jde o to, z jaké výšky. Když stroj natáhneš pozdě, urazíš příďovou nohu a když to uděláš brzy, letadlo se odrazí do výšky, dopadne na příďové kolo a nohu urazíš zase. Když tu výšku při natažení neodhadneš, pokaždé riskuješ havárii.“ Napriek všetkému je major Šimek spokojný pretože to bolo prvýkrát. Informuje ma, že trenažér je na riadenie citlivejšie, než skutočné lietadlo.

Samozrejme, že sa nedávam pripraviť o prehliadku trenažéra. V zásade sa jedná o kameru, ktorá sníma krajinu s VPD na pohyblivom páse. Kamera sa otáča okolo kĺbu a pohybuje sa ako mačka mostového žeriavu hore, dole a do strán. Kamera je ovplyvňovaná pohybmi riadenia v kabíne trenažéra a pákou prípusti paliva. Letové a prevádzkové prístroje sú ovplyvňované pilotážou žiaka a inštruktorom lietania z obslužného velínu. Inštruktor tiež môže navodiť najrôznejšie kritické situácie, ktoré môžu nastať pri skutočnom lete. Na letovom tréningu sme s majorom Šimkom strávili celé nedeľné popoludnie.

Text …..........................................................................................................

 

 

 

Text …..........................................................................................................

Máme chvíľu čas a sedíme s Jardom Schilbergerom a majorom Flimelom na vrcholovom hrebeni deflektora a sledujeme dianie pod nami. Pristáva aerotaxi L-200 Morava. Odbočuje prvou vodiacou dráhou a smeruje k nám, bude rolovať okolo nás, tak si ho prehliadneme. Dvojmotorové lietadlo si náhle sadá na brucho a trochu počujeme zvuk vrtule narážajúcej na betón. Z kabíny vyliezajú dvaja chlapíci a i z tej diaľky je z ich gestikulácie viditeľné, ako sa priblblo tvária. Reveme smiechom a ja hovorím: „Teda táto, to jsem v životě ještě neviděl.“ U DISKu, pretože sme na rane, sa rozhliadajú, prečo sa to vlastne smejeme. Keď to vidia, pridávajú sa k nášmu smiechu a krútia hlavami. Neskôr sa pýtam jedného inštruktora, ako je možné toto dokázať. Vysvetľuje mi, že tlačidlá pre zaťahovanie podvozku a klapiek sú vedľa seba a pilot si ich asi pomýlil. „Morava“ pri rolovaní podvozok pokojne zatiahne, pretože sa nohy zasúvajú smerom dozadu. U „Delfína“ sa to stať nemôže, pretože podvozkové nohy sa zasúvajú smerom k trupu a hydraulický systém ich neutiahne. U pilota „Moravy“ sa opäť prejavilo, čo znamená pracovný „grif“ a keď niekto nedáva pozor na to, čo vlastne robí.

 

 

Text ….....................................

 

Text …..........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Foto - Ilustrovaná historie letectví-Zdeněk Hurt, Pavel Kučera, Oliver Chalas

 

Lietadlo je pološkrupinovej konštrukcie. Prepážky a nosníky sú ľahšie a poťah lietadla je súčasťou nosného systému. Na obrázku je naznačený otvor pre prienik sacieho vzduchového kanála k motoru. Trup lietadla je rozdelený do troch hlavných montážnych celkov. Najdôležitejšie a kľúčové pre nosnú konštrukciu lietadla sú zosilnené prepážky č. 3, č. 10, č. 15, č. 16, č. 19, č. 20 a pozdĺžny nosník č. 7.

Predná časť trupu je medzi pretlakovými prepážkami č. 3 a č. 10. Prepážka č. 3 je zosilnená a je na nej zavesená noha čelného podvozku. 

V strednej časti trupu medzi prepážkami č. 11 a č. 19 je umiestnená hlavná nádrž paliva. Na prepážku č. 12 je zavesený predný pomocný nosník centroplánu. Prepážky č. 15 a č. 16 sú zosilnené a sú na nich, z každej strany, dva závesy pre hlavný nosník centroplánu krídla. Silová prepážka č. 19 je tiež zosilnená, pretože je na nej záves pre zadný pomocný nosník centroplánu. V tejto prepážke je dvanásť vložiek pre závity spojovacích skrutiek prednej časti a chvosta lietadla. Sú na nej tiež umiestnené závesy nosného rámu motora. 

Zadný celok trupu nesie chvostové riadiace plochy. K prednej časti trupu je pripojený prepážkou č. 20, v ktorej sú vložky pre spojovacie skrutky trupu. Tieto skrutky majú centrážne drieky pre presný nábeh závitu pri montáži chvosta lietadla. Uťahujú sa zásadne momentovým kľúčom, podobným spôsobom a v poradí, ako pri montáži kolies automobilov.Lietadlo je pološkrupinovej konštrukcie. Prepážky a nosníky sú ľahšie a poťah lietadla je súčasťou nosného systému. Na obrázku je naznačený otvor pre prienik sacieho vzduchového kanála k motoru. Trup lietadla je rozdelený do troch hlavných montážnych celkov. Najdôležitejšie a kľúčové pre nosnú konštrukciu lietadla sú zosilnené prepážky č. 3, č. 10, č. 15, č. 16, č. 19, č. 20 a pozdĺžny nosník č. 7.

F.1.

 

 

Foto

 

Text …..........................................................................

 

 

 

3.Foto - Ilustrovaná historie letectví – Zdeněk Hurt, Pavel Kučera, Oliver Chalas

 

 

Text ...................................................................................

Krytky pod krídlom sú väčšinou pre kontrolu tiahiel krídelok. Pod veľkými panelmi na centropláne krídla, za hlavným nosníkom, sú hydraulické valce klapiek. Na krídle, vedľa dvierok šácht hlavného podvozku sú kryty závesov prídavných nádrží a zbraní. Sú tam aj prvky nastavenia zbraňových režimov. Pod krytkami závesov zbraní a prídavných nádrží tam má personál pre drak-motor palivové potrubie od prídavných nádrží a prívod tlaku vzduchu od kompresora motora pre čerpanie paliva z prídavných nádrží do trupovej palivovej nádrže.

Na bočnom pohľade výkresu pravej strany lietadla, pod anténou rádiovej komunikácie RTL, pod panelom rozpojenie tiahel a inštalácia, je krytka so zátkou nádrže hydraulickej kvapaliny. V mieste aerodynamického prechodu z chrbtového tunela ku kýlovej ploche je raketnica signálnych rakiet. Ostatné krytky majú rovnakú funkciu, ako na ľavej strane trupu. Dobre sú vidieť vyvažovacie plôšky smerového a výškového kormidla a krídelok.

F.3.

 

 

 

2. Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

Na snímke je vidieť (opis zhora) ložisko otáčania nohy pri rolovaní lietadla, olejový tlmič bočných kmitov, ktorý rovná do priameho smeru nohu s kolesom podvozku pri jej odľahčení (jeho funkciu sme skúšali prostým nadvihnutím prednej časti lietadla, nedalo to veľa práce), vodiaci reflektor, systém pruženia s tlmičom, čap uchytenia vidlice kolesa s tlakovou maznicou, pevne uchytenú os kolesa a koleso so stredovou maticou náboja, v ktorom je kuželové ložisko bez ložiskovej klietky. Demontáž a montáž pre premazanie je veľmi rýchla a jednoduchá. Ložisko sa maže grafitovou vazelínou šedej farby. Koleso nie je riaditeľné, je len vlečené a nie je brzdené.

F.4.

 

 

Foto

 

Text ….............................................

 

 

 

3. Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

Plošina je nad šachtou čelného podvozku. Kyslíkové fľaše sa plnia z ľavej strany provy. Za fľašami je miesto pre elektrický akumulátor. Dobre viditeľný je ukazovateľ vysunutia prednej nohy v polohe „vysunuté“. Ukazovateľ má mechanický pákový prevod. Rovnaké ukazovatele sú aj pre signalizáciu polohy hlavných nôh podvozku. Sú v úrovni rozchodu podvozkových nôh.

F.7.

 

 

Foto

 

Text ….............................................

 

 

7. Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

Na osi otáčania nohy podvozku je viditeľné oko za ktoré sa zaklapnú čeľuste zámku uzamknutia pri zasunutom podvozku. Červeno natreté oko je len pre pozemnú manipuláciu. Menej je vidieť prívod tlakového vzduchu do brzdy kolesa. Všimnite si červené rysky na nastavenie dĺžky tiahla prepojenia dvierok podvozku s nohou. Podobná ryska je aj na ráfiku kolesa a na pneumatike. Rovnakých, červeno natretých rysiek, je na celom lietadle veľké množstvo a sú tu pre zrakovú kontrolu vzájomnej polohy dielov, utiahnutie skrutiek a správnej dĺžky tiahel. Na poťahu pred nohou podvozku je svetelná signalizácia, ktorá sa rozsvieti pri vysunutí a zabezpečení podvozku vo vysunutej polohe pri priblížení lietadla na pristátie. Používa sa pri nočnom lietaní. Za šachtou podvozku je, čierno natretá, anténa rádiovýškomeru RV-5, tvaru „T“. Antény sú dve, vysielacia a prijímacia. Na ľavom krídle je rovnaká.

F.10.

 

 

 

5.Foto - Ilustrovaná historie letectví – Zdeněk Hurt, Pavel Kučera, Oliver Chalas

 

 

Na kresbe hore je na náboji kolesa lanko vybíjania statickej elektriny, ktorá sa nazhromaždila počas letu a vybíja sa v okamihu kontaktu lietadla so zemou. Na kresbe náboja kolesa sú v hornej a dolnej časti kontrolnej krytky vôle brzdového obloženia a blízko vodorovnej osi dva nastavovacie skrutky týchto vôľ. Na kresbe vpravo sú uchytené vzduchové hadice bŕzd. Na bokoryse nohy podvozku je v mieste čapu zasúvania nohy lanko prepájajúce nohu s ostatnými vodivými časťami lietadla. V hornej zadnej časti nohy je zátka doplnenia oleja do tlmiča hydropneumatického pruženia. Dobre sú vidieť tlakové maznice. Za nohou je (nakreslený čiarkovane) úchyt vlečenej časti dvierok šachty podvozku. Čiarkovane je vyznačené maximálne pérovanie nohy. Poloha dvierok sa nastavuje šróbením na vlečnom tiahlu (obrázok vpravo hore).

F.11.

 

 

 

8. Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

Za predným okrajom šachty je vidieť časť zámku dvierok (hore v strede záberu), zámok nohy je tu skrytý za okrajom šachty. Dobre viditeľný je hydraulický riadiaci ventil (nad dvierkami), ktorý synchronizuje pohyb nohy a dvierok šachty. V ich dolnej časti je oko, do ktorého sa zaklapne zámok dvierok. Vedľa riadiaceho ventilu sa tiahne žlto natreté, palivové potrubie z baku do trupovej nádrže. Pred hydraulickým valcom dvierok je, červeno natretý, odvzdušňovací ventil hydraulickej sústavy. Je skrytý za predným okrajom šachty a je jediný, v ľavej šachte nie je. Hydraulické vedenie je sivé, s červenými značkami. Na čape zlamovacej vzpery hlavnej nohy, na osi, možno vzhliadnuť tlakovú maznicu.

F.12.

 

 

Foto

 

Text …......................................................................................................

 

 

 

14 .Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

Je nasunutý na výfukovú rúru motora. Nad ním, na koncovom kuželi, sú antény odpovedača identifikačného systému SRO-2. Nad výstražnou šípkou na kýle je skrutka jemného nastavenia dĺžky riadiaceho tiahla smerového kormidla.

F.17.

 

 

 

12. Foto – Evžen Všetečka (www.historicflight.cz)

 

Na vrchole kýlu sú tri rysky pre polohy stabilizátora pri zasunutých klapkách a pri polohe vysunutia klapiek na 15° a 30°. V prípade tejto fotografie sú klapky zasunuté. Pri motorovej skúške pred vzletom lietadla musí technik sledovať funkciu stabilizátora. Nad výsostným znakom je vidieť skrutka pre jemné nastavenie dĺžky tiahla výškového kormidla. Na smerovom kormidle je vyvažovacia plôška, ktorá nie je z kabíny ovládateľná. Podľa dispozícií pilota ju drakár upraví prihnutím klieštami.

F.18.

 

 

Foto

 

Text …........................................................................................................

 

 

 

15. Foto – Evžen Všetečka (www.historicflight.cz)

 

f.21.b

 

 

 

F.21.

 

 

Foto

 

Text …...................................................................................................................

 

 

 

3. Foto - Marián Hocko (www.mzak.cz)

 

(Popis od ľavej strany) V osi motora je štartér, guľôčkové ložisko radiálneho kompresora, kompresor a hriadeľ s vnútorným kužeľom. Okolo kužeľa je sedem spaľovacích komôr. Ďalej v osi je zadné kužeľové ložisko a plynová axiálna turbína a aerodynamický výstupný kužeľ s výstupnou dýzou. Čiastočne sa dá rozoznať montáž hriadeľa a ložiská uloženia hriadeľa motora. 

Predné ložisko je guličkové. Zadné ložisko, pred plynovou turbínou je kužeľové a je zvlášť namáhané, ako mechanicky, tak tepelne. Sú mazané tlakovým olejom. 

Pred saním motora je štartér a na telese pred ložiskom kompresora je hnací hriadeľ skrine pomocných náhonov pre alternátor, piestové čerpadlá paliva, membránové čerpadlo mazacieho oleja a zubové čerpadlo hydraulickej kvapaliny. 

Na vstupoch do spaľovacích komôr sú príruby vstrekovacích ventilov paliva. Spaľovacie komory sú prepojené priešľahovými kanálmi, ktoré majú význam pri naštartovaní motora. Na obrázku je vidieť odrezaný priešľahový kanál na komore pod hriadeľom. V hornej časti fotografie je v reze plamenec spaľovacej komory. 

Na boku sania je blok riadiacej jednotky štartovacej sekvencie motora, ktorý ovláda zapaľovacie sviečky v závislosti na otáčkach motora, dodávke paliva a tlaku a hmotnosti vzduchu. Tieto hodnoty musia byť v súlade k úspešnému naštartovaniu motora. 

Hneď za blokom štartovacej sekvencie je olejová nádrž systému mazania. Mazací systém pozostáva z dvoch vetiev. Prvá vetva maže predné ložisko tlakovým olejom a skriňa pomocných náhonov olejovou hmlou. Zadné ložisko má samostatnú vetvu mazacieho systému. 

Pod saním motora je palivové potrubie k nízkotlakovému filtru umiestneného za palivovým čerpadlom. Pod týmto potrubím je vývod paliva z akceleračného automatu k palivovému kolektoru a ku vstrekovacím ventilom paliva do spaľovacích komôr. Kolektor paliva je tu jasne viditeľný. Akceleračný automat tu nie je namontovaný. 

Na disku turbíny je dobre vidieť montáž lopatiek. Lopatky sa na disk nasunujú z čelnej strany disku a zaisťujú sa poistným kruhom (na spôsob Segerovej poistky).

Akceleračný automat tu nie je namontovaný.

F.23.

 

 

 

4. Foto - Marián Hocko (www.mzak.cz)

 

Pod čelným krytom je štartér motora s voľnobežnou spojkou a za ložiskom je ozubený prevod kužeľovými ozubenými kolesami na hnací hriadeľ skrine pomocných náhonov, ktorej čiastočný rez je nad saním motora. Za prevodom je predne guľôčkové ložisko uloženia hriadeľa motora a rotor odstredivého kompresora. Za kompresorom je časť, žlto natretého, palivového potrubia. Na boku sania je nádrž mazacieho oleja. Má obsah 3,5 l (0,92 gal).

F.24.

 

 

Foto

 

Text …...................................................................................................................

 

 

 

21. Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

V mieste hlavného krídlového nosníka sú dve kovania pre montáž vonkajšieho krídla. Jedno závesné kovanie je v mieste zadného pomocného nosníka.

Nad hydraulickým valcom vonkajšej vztlakovej klapky je elektrohydraulický prepúšťací ventil (servomotor). Za hlavným nosníkom je hriadeľ s ozubeným segmentom, do ktorého zapadá ozubený hrebeň piestnice hydraulického valca. Tento hriadeľ zaisťuje vzájomnú zhodnú polohu klapiek pri vysúvaní a zasúvaní. Medzi prepúšťacím ventilom a hydraulickým valcom je elektrický kábel pre vyhrievanie pitotovej rýchlomernej trubice a pre svetlá osvetlenia lietadla v koncových oblúkoch.

Na trupe (od predu) je krytka kontroly tiahla škrtiaceho ventilu prípustu paliva. Červeným trojuholníkom je označená krytka, pod ktorou je pozemná prípojka akumulátorového vozíka. Za aerodynamickou brzdou sú krytky závesov výfukovej rúry motora a požiarnych hlásičov. Na kýlovej ploche je snímateľný panel kontroly pákového prevodu riadiacich tiahel chvostových plôch.

F.36.

 

 

Foto

 

Text …...................................................................................................................

 

 

 

26. Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

U prístrojovej dosky je hlavne spínacie plato (hlavný elektrický rozvádzač) palubných prístrojov.

Prvý rad zľava: batéria, motor, alternátor, prístroje, osvetlenie prístrojov a osvetlenie prístrojovej dosky.

Druhá rada: osvetlenie kabíny, osvetlenie lietadla (obrysové polohové svetlá), rádio, interkom, približovací systém MARKER a ARK (rádiomaják).

Za spínacím platom je ovládanie rádiového vybavenia ARK a MARKER, ďalej k poťahu trupu sú červená tlačidlá hasiaceho systému pod zaplombovanými krytmi. V úrovni za rukoväťou katapultu (je v nej zaisťovací kolík proti katapultácií) sú dva kohúty pre vypustenie hydraulických akumulátorov s tlakomerom vzduchu v ich gumových membránach. Vedľa neho je tlakomer tlaku vo fľaši, pre núdzovú brzdu kolies. Táto fľaša, ktorá púšťa vzduch do tesniacej lišty po obvode rámu prekrytu, sa dopĺňa z pozemného zdroja na tlak 50 at (4,90 MPa). Tesnenie je tiež ovládané pákou zámkov kabíny. Pod kohútmi, na boku pultu je páčka klimatizácie a utesnenia kabíny. Ďalej dozadu je ovládanie rádiokompasu ARK-9 a nad radom spínačov pomocného elektrického rozvádzača a na ráme kabíny je vidieť jeden zo štyroch vzduchových valcov odhodenia prekrytu. Pred ním sú čeľuste zámku kabíny a v úrovni rámu čelného štítku je vidieť reflektor osvetlenia prístrojovej dosky a pod ním je páčka núdzového brzdenia kolies. Za sklopenou búdkou pre výcvik lietania podľa prístrojov je vidieť hadice prepojenia tesniaceho vzduchu medzi prednou a zadnou kabínou.

F.41.

 

 

Foto

Text …...................................................................................................................

 

 

 

9. Ilustrovaná historie letectví – Zdeněk Hurt, Pavel Kučera, Oliver Chalas

 

Na riadiacej páke je pod poistnou krytkou, spúšť zbraní, ďalej tlačidlo fotoguľometu, tlačidlo odhodenie baku a páka ovládania bŕzd hlavného podvozku. Na páke riadenia je dĺžkovo nastaviteľné lanko, ktoré ovplyvňuje silu ruky potrebnú na brzdenie. Na ramenách pedálov nožného riadenia je namontovaný nastavovací prvok nastavenia pedálov podľa výšky pilota a ich odpruženie. V osi nožného riadenia je, za pedálmi, vzduchový ventil PU-7, ktorý dávkuje vzduch do bŕzd kolies pri zatáčaní lietadla pri rolovaní.

F.50.

 

 

Foto

Text …...................................................................................................................

 

 

 

 

29. Foto – Ivan Procházka (techmag.valka.cz)

 

Pri nabíjaní rakiet vždy poverená osoba stráži, z bezpečnostných dôvodov, voľný priestor pred lietadlom.

F.53.

 

 

Foto

 

Text …...................................................................................................................

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

Text …...............................

 

 

Text …...................................................................................................

 

 

 

 

 

 

 

 

Počujem krik: „Budíček!“ Prebúdzam sa okamžite a mám pocit, ako keď som udretý kameňom do hlavy. Už ani neviem, koľko dní už som tu, už nemám pojem o čase. Hneď do umyvárne, oholiť sa a hneď na rajón. Každý upratuje, vopred daný priestor, hlavne sa používa mazľavé mydlo, „pena až pri strope“, handry lietajú po podlahe a slobodníci revú. Jeden z nich na mňa šteká: „Zober si kefu a choď!“ Hovorím si: Čo to, tá kefa, môže byť? Neviem čo to je, nepýtam sa, ale idem ju hľadať. Síce neviem, čo to je tá kefa, ale až ju nájdem, tak ju spoznám. Idem ju hľadať tam, kde ma nikto neuvidí. Súdim, že takéto miesto je na schodisku, kde sa vojaci len mihajú. Chodím teda po schodisku, z prízemia do posledného poschodia a stále dokola. Skutočne ma nikto nevidí, aj keď okolo mňa behajú vyplašení vojaci a urevaní slobodníci. Som pod svietnikom a tam je najväčšia tma. Že neviem, čo je kefa, ma vôbec netrápi. Však sa to nejako dozviem. Časom. Konečne počujem, že je nástup na raňajky. Už ma to pochodovanie po schodoch začínalo nudiť.

 

Text ….........................................................................................................

 

Čatár Gračko je, na rozdiel od ostatných inštruktorov vzdelaný a zanietený komunista a je poznať, že neobmedzená moc mu chutí veľmi lahodne a je schopný pre ňu urobiť čokoľvek. Z takých nám vyrastajú nomenklatúrne kádre a platný členovia KSČ. Pri nástupe roty nám predvádza svoje rečnícke cvičenia, ktorým sa nejde už ani smiať.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

Lietame po dráhe, skáčeme cez drevené zábrany, plazíme sa pod ostnatým drôtom. Už cez týždeň sledujem, že jednému vojakovi z vedľajšej roty je táto zábava dopriata cez mieru. Keď ostatní majú pauzu a fajčia, tak on musí klopýtať cez ostnaté drôty, driapať sa na kolmé steny a určite to nerobí z usilovnosťou. Je jasné, že je u konca svojich síl a jeho inštruktori ho poháňajú a s gustom sa mu uškŕňajú. Zakopáva a jeho korpulentná a mohutná postava padá k zemi. Za sprievodného revu sa slobodník dvíha na nohy, nasadzuje si okuliare a znovu sa potkne na dráhe. Je trochu podobný dobrému vojakovi Švejkovi a keby som to videl v kine, tiež by som sa asi smial, ako tí okôsktovaní hlupáci, ale toto je morbídna realita. Takto ubieha ešte niekoľko dní. Jedného dňa padá a už sa nedvíha. Slobodníci už nerevú a po pol hodine prichádza vojenská sanitka a odváža vojaka, ktorý kvôli tomu neľudskému šikanovaniu upadol vyčerpaním do bezvedomia. Po nejakej dobe sa dozvedáme, že bol prepustený do civilu a závidíme mu.

 

Text ….........................................................................................................

 

Do izby prichádza slobodník Kotyza, veľmi južný typ. Ktosi volá: „končiť, pozor!“ „Pohov, pokračovať,“ pokojne opáči a chce pri tom vyzerať, ako „starý fronťák“ a vzápätí reve: „Kontrola skříněk!“ Obsah niekoľkých skriniek letí na zem a postihnutí zase všetko rovnajú do komínov. Vojak Mikuš, to je ten, ktorý ma zaujal svojím stoickými pokojom a mohutnou postavou a pripomenul mi Maxipsa Fíka, všetko pokojne pozoruje. Je z východu, z Košíc. Pri ďalšom: „končiť, pozor,“ hovorí Fíkovým tónom: „Na teba si dám pozor, ty somár.“ Slobodník sa pozerá na Mikuša: „Kdo to řekl?“ Mikuš sa málinko usmieva a pozerá sa útrpne na predstaveného, ako sa na neho driape, pozerá sa na neho, ako na bezzubého psa a očividne je v úplnej pohode: „Ňúríš na mňa, tak čo sa pýtaš?“ Do jeho pohody vpadáva rozhnevaný Kotyza: „Deset koleček okolo buzeráku!“ „Rád.“ Pokojne zodpovedá vojak Mikuš a bez náhlenia sa ide prebehnúť.

 

Text ….....................................................................................................

 

 

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

„Santa Fe“, to je niečo celkom iné. Pozostáva časťou z pieskovcového lomu, časťou zo stepi a časťou z akejsi mokrade, alebo močiaru. Tentokrát nás tam preháňa len slobodník Kotyza a slobodník „White“ a ako obyčajne to nie je nič pekného. Hojne je využívaný protichemický oblek a plynová maska. S krabičkou od zápaliek na leme masky sa to dá udýchať. No krabička je u mňa objavená, tak dostávam, k dobru a navyše, sólový beh v gumovom protichemickom odeve a v maske. Bežím dlho, v hlave mi hučí, ako v kachliach, vzduchu sa mi nedostáva a som sprevádzaný revom Kotyza a „Whita“. Sklá masky sa mi potia, nevidím na cestu a zabrdávám do bažiny. Som uštvaný, ako pes, dvíha sa mi žalúdok, tak si strhávam masku. Obsah svojho žalúdka vyhadzujem oblúkom do mokrade. „White“ na mňa kričí, ako zmyslov zbavený priamo do mojej tváre, prská pri tom na mňa a začína sa mi páčiť, že ho mám blízko a pekne po ruke. Moja pravá ruka vystreľuje a päsť drvivo dopadá na jeho revúci ksicht. Padá do plytkej, bahnitej vody, ale hneď sa dvíha a ide po mne. Kotyza mu ide na pomoc. Ale aj ja mám svojho pomocníka. Rýchly zásah Jirku Kopečka posiela Kotyza k zemi a ja posielam blondína za ním. Tak to má byť, sily majú byť vyrovnané. Okolo sa rozhostilo ticho. Dávame dole gumové odevy a slobodníci, zarazení a obalení blatom nás odvádzajú s hraným sebavedomím do kasární a „White“ už nevyrevuje svoje: „Levá, dva“. Obaja, už prezlečení do čistého, celú čatu až do večera preháňajú po „buzerplaci“. O konflikte zatiaľ nepadlo ani slovo, ale mne a Jirkovi je jasné, že odplata na seba nenechá dlho čakať. Aká odplata to bude, o tom sa všetci len dohadujeme a padajú aj fantastické a nezmyselné prognózy. Ja som pokojný a hovorím si: „Co nám můžou udělat? Asi nic moc, protože to těžko bude horší, fyzicky jsem na tom dobře, vůči ostatní buzeraci jsem už take imunní a před přísahou nás zavřít nemůžou, tak o nic vlastně nejde. Těžko budou chtít, zase být směšní.“

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

Prechádzame dedinou a vyzeráme, ako keď ideme z vojny. Sympatická sedliačka nám ochotne ukazuje, kde nájdeme hľadané kultúrne zariadenie.

 

Text ….........................................................................................................

 

Vonku je už tma a krčmička je plná. Nechýbajú ani dievčatá a staršie dámy. Ja, aj Jirka, sa čiastočne zamilovávame a snažíme sa nedávať to najavo, aby sme niekoho neurazili, alebo nedostali od niekoho cez ústa. Sme objektom záujmu prítomných a naše samopaly tým objektom začínajú byť tiež. Ukazujeme, ako sa rozoberajú a skladajú. Naše krátke pumpičky s rovnými zásobníkmi sú pre osadenstvo atraktívne, pretože väčšinou poznajú len zbrane od Kalašnikova. Potom, ale Ládík rozhoduje „Kluci, dejte mi ty kvéry a bágly taky, já to radši dám dozadu na basy.“ A hneď odoberá chlapom samopaly, ktoré sme im požičali na hranie. Krčma je plná, v hlavách nám hučí alkohol, na lístku máme plno čiarok a hodiny ukazujú pol druhej ráno. Maruška si k nám sadá „Kluci, máte to za stosedmdesát, dejte mi to, a od teďka pijete zadarmo.“ Chcem jej dať ešte  tridsať korún, Maruška sa na mňa pozerá a je nádherná: „Ale ne, vždyť ty peníze budete potřebovat.“ A ide sa ďalej, pivá a panáky sa točia a reč plynie. Už dávno sme stratili prehľad, koľko sme toho vlastne vypili. Krčmička praská vo švíkoch a vládne všeobecné priateľstvo a pohoda. Svet je nádherný. Kdesi, v zapadnutých kútoch mozgu, začína hlodať obava, čo bude, až zase budeme v kasárňach. Obava je vzápätí prehlušená ďalším pivom: „Jen si dejte chlapci, dnes je dnes a zítra se uvidí.“

 

Text ….........................................................................................................

 

Vychádzame na dvor a až na čistom vzduchu si uvedomujeme, že sme toho vypili viac, než je zdravé. Slniečko nám svieti na cestu a cesta sa s nami hojdá, ako loď na rozbúrenom mori. Musí na nás byť božský pohľad: sme špinaví, zablatení, unavení a opití, masky, malé poľné a samopaly sa nám hojdajú neporiadne na ramene. Vyzeráme, ako geriloví vojaci. Len tak tak, sa stačíme spýtať na cestu do kasární. Vraciame sa rozviati a v neblahom očakávaní vecí najbližších. Nikto nám, ale nevyhovorí, že to za to nestálo. Neponáhľame sa, pretože nám nič neutečie. Skôr nás to doženie.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

Veliteľ roty hovorí o našom ťažkom zločine: „Jste černou skvrnou na pavéze roty a měli byste se stydět. Váš čin je ohrožením vašeho výcviku a hrubým porušením vojenských řádů a vůči četě je nanejvýš nekamarádský.“ Tak kapitán sa snaží dávať rany pod pás a zneužíva na to kamarátstvo. Ale vôbec ho nezaujíma, čo tu vyvádzajú jeho slobodníci. Nech si hovorí čo chce a čo sa mu hodí, mňa to aj tak nezaujíma. Jirka stojí so sklopenou hlavou, asi si mysli, že budú nasledovať tresty. Ja ju držím pekne hore, mám snahu hanbiť sa, ale nejako mi to nejde. Kapitán dohovoril a teraz si svoju polievku hreje Gračko. Moc rád sa počúva a jeho hlas naberá na sile. Má výlevy, že sme vojenskí zbehovia a že by nás, oboch, za vojny postavili k stene. Už prechádza do revania, že náš sprostý čin nie je obhájiteľný a že na to nemáme čo povedať. Tým sa cítim byť vyzvaný a hlasno hovorím: „Nejsme žádní zběhové, ani darebáci, to soudruh svobodník nás nechal samotné, poté, co jsme splnili jeho rozkaz a ....“ „Mlčte!!“ Slobodník absolvent a ja neviem čo ešte, Gračko reve, až sýpa a je červený v tvári. Kapitán Málek sa obracia na mňa a na Jirku: „Hned po nástupu se oba dostavíte do mé kanceláře.“ „Parašutista“ Gračko stojí a bez hlasu striedavo zatvára a otvára pusu. Buď je prekvapený, alebo sa tak robí.

 

Idem s Jirkom do Málkovej kancelárie a myslíme si, že sa nám, pred prísahou, nič nestane, ale úplne istí si nie sme. Kapitán Málek nám hovorí do duše asi štvrť hodiny a potom sa pýta, čo nás k tomu viedlo. Beriem si slovo „Soudruhu kapitáne, dle rozkazu jsme běželi na Švédské valy, ale soudruh svobodník nám zmizel. Proč, to nevím. Hledali jsme cestu a zabloudili jsme, vůbec to tu neznáme.“ Málek sa pýta: „A kde jste se to vlastně ožrali?“ „Nevím v nějaké vesnici.“ Potom nám kapitán Málek oznamuje, že máme veľké šťastie, že vojenská prísaha je pred nami a že nás disciplinárne nemôžu potrestať, pretože to poriadky zakazujú a prepustí nás. Že som si túto skutočnosť uvedomoval už skôr, si nechávam pre seba. Tušil som, že to takto nejako dopadne.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

Aj tu je možnosť sa niekam schovať, aby mal človek chvíľku pokoj. Využívam svojho talentu a kreslím na nástenky pilotov, letcov v sivomodrých baretoch, MiGy, vrtuľníky a cisterny. Celkom ma to baví a takto mi to pomáha vydržať.

 

S obľubou chodíme do kinosály na tendenčné filmy, ktoré nadŕžajú komunistickému režimu a majú posilniť morálku socialistického človeka. Premietajú nám tendenčné filmy „Ona bráni vlasť“, „Němá barikáda“, „Král Šumavy“, „Výstřel v mlze“ a niekoľkodielnu sovietsku epopej z 2.svetovej vojny. Práve sledujeme tankový útok Červenej armády cez močiare, cez cesty z kmeňov stromov, pripravených ženistami. Jeden z tankov mizne v bažine a kinosálou sa ozýva jasot. Náhle je premietacie plátno prázdne, svetlá sa rozsvecujú a jeden z prítomných dôstojníkov nám rozhorčene oznamuje, že premietanie je skončené, lebo sme dali najavo svoj negatívny postoj k ľudovo-demokratickému a socialistickému zriadeniu. To isté sa opakuje inokedy, pri premietaní amerického filmu „Most pri Remagene“, keď sa tanky s bielymi hviezdami ženú po zbraslavskej ceste a strieľajú svojimi kanónmi na druhý breh Vltavy.

 

 

Bolo dané všetkým na vedomie, že sa do kasární dostavil učiteľ spevu a keďže je vhodné, aby aj náš výcvikový prápor bol účastníkom umeleckej súťaže „Zlatý palcát“, tak sa organizuje výberové konanie budúcich zborových spevákov, ktorí budú výcvikový prápor reprezentovať na tejto súťaži. Pretože je lepšie, pokúšať sa spievať, ako byť objektom šikanovania, do výberu sa hlásim tiež. Vhodných spevákov vyberá učiteľ v kinosále zaplnenom vojakmi, ktorí sa prihlásili, pretože zacítili príležitosť, k tomu, aby sa vyhli vojenským nepríjemnostiam a ktorí pri tom majú pekný hlas a udržia frekvenciu tóniny. Pre veľký záujem je vybratých len päťdesiat, alebo šesťdesiat vojakov. Schádzame sa v kinosále štyrikrát týždenne a to je veľký únik pred zlovôľou inštruktorov a nepríjemným výcvikom.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

Text …...............................

 

 

Text …...................................................................................................

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

Po chodbách sa ozýva revanie, že je poplach, noc má ešte navrch a okolo panuje zmätok. Fasujeme ostré strelivo a usadzujeme sa na korbách nákladných áut. Vyrážame ešte za tmy. Niektoré autá sú naložené muníciou a granátmi. Ideme v kolóne, autá sa márne snažím spočítať. Čaká nás priama účasť na ostrých streľbách z pechotných zbraní.

 

Text ….........................................................................................................

 

Hádžeme cvičné granáty, ktoré vyzerajú, ako malé plechovky, na cieľ a do diaľky. Pre mňa je to činnosť k popukaniu. Vztyčujem sa v zákope, stieram jednou kanadou blato z druhej, narovnávam si na hlave prilbu, vytrhávam poistku, hádžem granát, poistný pásik granátu sa odmotáva, krčím sa v zákope, ozýva sa rana, zase si rovnám prilbu a tak stále dokola. Je sychravé počasie, okolo sa ozývajú povely, blato mám až za ušami a ja si pripadám, ako v blbom ruskom filme. 

 

Tiež hádžeme salvami, všetci naraz. Je tu celá naša partia. Jedného z nás prezývajú „Talpíno“. Je to taký malý blonďáčik a chová sa trochu nahlúplo. Podozrievam ho, že je jeho správanie cielené a uvedomelé a že je to jeho spôsob, ako prežiť vojnu. Ďalší kŕdeľ granátov letí na cieľ, okrem jedného, ktorý dopadá meter pred zákopom. Je to strašná rana a vojak Talpíno má prekvapením vytreštené oči. Súdruh kapitán Málek sa môže od zlosti posrať a prilba mu divoko lieta na hlave.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

Často idem na pivo s majorom Flimelom, všetci mu hovoria „Bandy“. Stavím sa, že niektorí ani nevedia, ako sa volá naozaj. Chová sa ku mne, ako môj priateľ, ale je to predsa len môj nadriadený, tak sa niekedy snažím podľa toho správať, zvlášť pred dôstojníkmi vyšších hodností. Bandy je mechanickou a drakárskou legendou nášho letectva a jeho legendárne činy sú známe po mnohých vojenských letiskách aj v opravárenských dielňach po celej republike. Z vlastnej skúsenosti všetkým môžem povedať, že jeho žarty sú veľmi trefné a vycibrené.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

Ideme ďalej a odbočujeme medzi baraky do miest, kde to nepoznám a kam vojaci nechodia. Ideme okolo nejakej krčmy a Ruda hovorí: „Pozrieme sa dnu, ci sa tam neni vojaci.“ Vchádzame do krčmy, kde vojaci už dávno neboli. Hostinský a hostia Rudu srdečne zdravia: „Vitaj! Rudo, čo, zasa slúžiš?“ A hneď nám objednávajú malé borovičky. Rudo drží pálenku medzi palcom a ukazovákom: „Len jednu. Veď sme v službe a služba je ťažká.“ Trochu sa vraciame, zastavujeme sa vo Vrtuli, a potom zase späť do mesta okolo Vŕšku a Zelenej lipy a už sme v centre Piešťan. Zatiaľ máme v sebe len štyri malé borovičky, pretože sme v službe a služba je ťažká.

 

Text ….........................................................................................................

 

Už je tma, ale aj keď je marec, začína primŕzať. Škvŕka nám v bruchu a Rudo prednáša spásne slová: „Serem takú robotu, chalani, pôjdeme ku mne domov na večeru. Tá moja nám niečo uvarí.“ Motáme sa do neznámej štvrti mesta a je nám taká zima, že sa ani nebavíme. Rudo nás vedie do prízemného baráčiku: „Sme tu.“ V rozmernej kuchyni nás víta príjemná pani, je malá, ako náš veliteľ, ale je guľatejšia a krajšia. Usádza nás k stolu, je vrtká a už sa točí okolo platne. Rudo líha na kanapu pod oknom a manželka ho hneď hreší: „Čo robíš, veď máme návštevu.“ Rudo oponuje: „Ja môžem, ja som ich veliteľ.“ Ale vstáva, má zo svojej ženy rešpekt, to je vidieť a sadá si k stolu. Hostiteľka servíruje guláš so zemiakmi a fľaškové pivo. Text …........................................

 

Text ….........................................................................................................

 

Máme zapísaných doteraz len štyroch vojakov a Zaťko súdi, že to stačí. Žiada nás, aby sme zložili červené pásky a opasky s bajonetmi, berie ich od nás a odnáša ich niekam do zázemia podniku. Sadáme si k stolu a hneď k nám priskakuje čašník. S Rudom si tyká a my si objednávame len pivá. Veď sme v službe. Upíjame, hudba hrá do tanca, ale tancovať nejdeme. V kanadách sa tancuje zle. Z parketu sa vracia nejaký pilot, inštruktor lietania od nás z letky, s mladým a pekným dievčaťom. Myslím si, že ten „páprda“ asi bude pekný vtáčik, keď tu preháňa mladé dievčatá, čo tomu asi hovorí jeho manželka. Hneď opravujem svoj súd, pretože si sadajú k vedľajšiemu stolu k žene, ktorá sa k nemu vekovo hodí viac. Otec sprevádza svoju dcéru. Zdravíme sa. Náhle sa u nás objavuje major Flimel v modrých šatách a s červenou kravatou s modro pruhovanými mačičkami a bielymi myšičkami. Sme nadšení, skoro som ho v civile nespoznal „Čau Bandy, sedni si k nám, nebo už máš místo?“ Bandy je rád, že nás vidí, prisúva si stoličku a usadzuje sa u nášho stola. Zábava sa rozbieha a bavíme sa aj s pilotom a jeho rodinou u susedného stola. Potom prosíme čašníka, aby nám zrazil stoly dohromady. Objednávame si dve fľaše červeného vína. Prišiel rad na vtipy. Pilot dáva jeden interný k lepšiemu: „Je nácvik nočního létání ve dvojici. Instruktor se ptá žáka: Blbče, kam to letíte? Vy nevíte, že levý krajník ve směru letu má svítit červeně a pravý zeleně a ne obráceně? A žák se ho ptá: A vy nejste na zádech?“ Chechtáme sa a hneď pridáva ďalši „Pilot sleduje mechanika, jak cpe kuře do výfukové roury tryskáče a říká mu: pořádně ho přivaž, nebudu ho zase hledat někde za letadlem.“ „Letadlo roluje po přistání a druhý pilot se ptá prvního: Které z těch dvou tlačítek je na klapky a které na podvozek? První pilot: Zkus tohle.“ To už je moc. Smiechom padáme zo stoličiek a bránice, nás všetkých, bolia. A stále si nechce dať pokoj: „Pilot MiGu přebírá letoun a obchází ho. Za letadlem potká chlapa, jak má na zádech prase a drží ho za přední nohy. Tak se ho ptá: A co Vy tady chcete? Chlap mu odpověděl, že chce opálit štětiny.“ To už je skutočný koniec, hotovo. Smejem sa, ale už nemôžem a myslím, že si tu bránicu fakt urvem. Teraz som zazrel rotmajstra Rolušku. Vidí nás tiež, ale cez celý sál sa nezdravíme.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

Text ….........................................................................................................

Major Carda so svojou partiou elektrikárov obchádza lietadlá a keď sa pohybuje blízko, všetci sú v strehu, pretože pán Carda má cit pre využiteľné situácie, kedy môže niekomu urobiť nejaký žartík, alebo darebáctvo pre pobavenie zvyšku letky. Major Carda je veľký záškodník a vždy vymyslí niečo iné a nikto nevie, kedy to postihne jeho samého. Major Mesárosz zbiera vzorky paliva, berie si našu fľašu od čelného kolesa a ide ďalej k Cigánovi. Preberá od neho vzorku a Cigán vášnivo debatuje s Jirkom Kopečkom, svojim mechanikom, o akejsi záležitosti, tak chvíľu nedáva pozor, čo sa okolo neho deje. Hinto dvíha fľašu so zabrúseným hrdlom a s vhodeným okruhliakom kremeňa. Kontroluje vzorku proti slnku a snaží sa hrať na vážneho „Cikáne, ako si odkalil nádrž? Jáj, veď máš v palive kysličník kremičitý, čo ti do nádrže popadalo? To zasa bude práca s odpúšťaním.“ Cigán sa pozerá na kameň, tvári sa, akoby mu uleteli včely a Carda vykukuje za prednou časťou vedľajšieho lietadla, šťastne sa smeje a oči mu sršia radosťou. Postihnutý práporčík uznává, že opäť naletel a ženie sa po rozosmiatom Cardovi. Smiech majorovi prekáža v behu, je teda skoro chytený a judistickým chvatom položený na zem. Cigán hádže okolo seba blesky, teraz už len na oko. Vyzerá, ako strapatý čert a rozčúlenie už len hrá a snaží sa svoj úsmev krotiť, ale nejde mu to. Všetko s Flimelom sledujeme, tiež Skačáni, Kopecký a Mesárosz sa v páse láme smiechom. Chvatne pribieha major Žibrita s Peřinkou, ale už s krížikom po funuse. Bandy meria vôle na brzdovom obložení, kľačí na kolene, prikrčený pod podvozkovou šachtou. Z druhej strany kolesa sa k nemu kradne major Žibrita, ktorý si zatiaľ neprišiel na svoje. Naťahuje ruku a jedným ťahom mu rozväzuje šnúrku topánky a hneď sa hrabe spod krídla von. Flimel sa po ňom ženie, ale má k nohe priviazaný plechový klin, ktorý vytrháva od kolesa, ťahá ho za sebou a klin vydáva rámus. Bandy krúti hlavou, smeje sa a premýšľa, kedy mu ten chalanisko Žibrita klin k nohe uviazal.

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

Text …...............................

 

 

Text …................................................................................................... 

Už sme vnútri, hudba hrá moderné hity a my, usrkávajúc červeného vína, sledujeme dámsku časť osadenstva a vyberáme, kam budeme smerovať náš záujem. „Hele, tam, ta je pěkná.“ „Blázníš? Vždyť má nárazníky, jako lokomotiva a je jí alespoň čtyřicet.“ „A tam, vidíš?“ „Vidím, že by mě nejspíš rozsedla.“ „Po flašce rumu je každá pěkná.“ Prichádza vrchný a vymieňame prázdnu fľašu za plnú.

Teraz ma zaujala moc sympatická blondínka. Má nežné modré oči, dlhšie vlasy a drobnejšiu postavu. Sedí pri stole s dvoma kamarátkami a na dievčatách je vidieť, že v hlavách nemajú vymetené. Som očarený. Hudba po pauze začína hrať a my sa zdvíhame od stola a ideme si zatancovať. Fero sa hrnie za „lokomotívou“, Jarda vyzýva k tancu akési fádne dievča a Jirka nie je dosť rýchly a vracia sa ku stolu. Ja smerujem k onej peknej blondínke: „Slečno, půjdeme si zatancovat?“

Text ….........................................................................................................

Prichádzame k bráne, stojí pred ňou dozorca útvaru a major Fogaš. Major Fogaš, aj keď je Slovák, nás pozýva ďalej a česky: „Tak pojďte, vojáčkové.“ Máme trochu vypité, ale zdravíme ukážkovo a predpisovo. Major Fogaš sa stavia pred Jirku Kopečku, zrejme sa mu nezdá hrča v rukáve. Vyzýva ho, aby pozdravil ešte raz. Jirka zdraví, má vytreštený zrak a fľaša rumu v rukáve na predlaktí pravej ruky sa jasne rysuje. Fogaš to vidí a baví sa „Vojíne, pozor! Teď pozdravte! Připažte! Pozdravte! Připažte!“ Jirka striedavo zdraví a pripažuje a je z neho trasúce sa kôpka nervov. Major Fogaš mu upravuje pravú ruku, aby mala pri pozdrave správnu polohu a schválne sa dotýka fľaše a robí, že si ničoho nevšimol. Zvýšeným hlasom poučuje Jirku: „Voják musí předpisově zdravit i tehdy, když se vrací z vycházky a je podnapilý, rozuměl jste, vojíne? Připažit! Pozdravit!“ Jirka cvičí pravou rukou a už sa naozaj veľmi trasie od strachu. Fľaša rumu vyklzáva z rukáva a triešti sa o zem. Teraz už je major Fogaš naozaj nahnevaný a príšerne reve: „Co to je?! To jsem ještě v životě neviděl, takové svinstvo. Ukliďte to a vypadněte, ať vás tady nevidím, co to tady smrdí? Jéžíšmarjá, vždyť je to rum! Jéžíšmarjá, oni chtěli do kasáren propašovat rum! Je mi z toho špatně. Jéžíšmarjá rum, taková sprosťárna, vypadněte a zmizte mi z očí!“ 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

Text ….........................................................................................................

Majora Fogaša vo funkcii veliteľa útvaru strieda major Lauda. Zdá sa, že je to fajnový človek, to už sme na letisku stačili vysledovať. Hneď dostáva prezývku „Niki Lauda“, už o tom vie a vadí mu to tak málo, ako existencia čiernych dier vo vesmíre. Trochu nás rozladil, pretože nás vysťahoval zo skleneného domu a v našich izbách zariaďuje učebne pre pilotov. Teraz bývame v murovanom prízemnom baraku, kúrime v kachliach a nemôžeme sledovať priamo z izby, ako na jar vyliezajú dievčatám vnady. Text …...............................

Text ….........................................................................................................

Ráno major Štrbák rozdeľuje úlohy, dáva rozchod a ideme pracovať. Už vie, že som sa nechal chytiť dozorcom útvaru, berie si ma bokom a pýta sa ma, kde som bol, vyčítavo na mňa hľadí a asi je mu jasné, prečo som to urobil.

Po predbežnej príprave je nástup kompletnej letky pred skleneným domom. Podplukovník Blahút mi udeľuje „tri prdy po službe“, pretože nechať sa chytiť tak okato, to nejde nepotrestať. Moje povýšenie tým samozrejme padá. Pozýva ma po nástupe do kancelárie na koberček a karhá ma: „Peter, ty somár, prečo si to urobil, veď si mal mať v pondelok slobodníka.“ Pýta sa ma, prečo som urobil prúser v tej najnevhodnejšej dobe a prečo som sa nechal chytiť tak blbo. Myslím, že mu tiež dochádza, že toho slobodníka vôbec nechcem. Tri dni väzenia nie sú príjemné, pretože trest mi vyšiel cez víkend, a s výnimkou zametania kasární, väzenský barak neopustím.

Text ….........................................................................................................

 

 

 

Text ….........................................................................................................

Na izbe je nás desať a všetci sme nepohyblivými pacientmi. Mirek Strejc leží inde. Ležím na lôžku a flirtujem so zdravotnými sestrami. Sestričky sa okolo nás točia a čoskoro sa s niektorými kamarátim. Podávajú nám obed. Sotva sme po jedle, dievčatá sa vrhajú k lôžku jedného vojaka a gurtňujú ho k posteli. Zatiaľ nechápem, prečo to robia. Mám dobrý výhľad a mám to priamo cez uličku. Mladý vojak sa čuduje, potom gúľa očami a deka, ktorou je prikrytý sa dvíha, ako stan. Sestričky sa môžu potrhať od smiechu a vojak trhá popruhy a chce sa vyslobodiť.

Neskôr mi jedna zo spriaznených sestričiek vysvetľuje, že dievčatá chodia na interné oddelenie pre pánske prášky na liečenie sexuálnych porúch, ktoré sú pomôckou pre páchanie žartíkov na obľúbených pacientoch. Iné lieky sú pre ženy. Prášky miešajú do jedla a postihnutá obeť ich žartovanie pociťuje neovládateľnú sexuálnu túžbu. Dotyčný preto musí byť pripútaný, pre ženy by mohol byť nebezpečný. Ak po požití prášku vyfajčí cigaretu, účinok sa podstatne znižuje.

Text ….........................................................................................................

Nasledujúci deň ma nemocničný zriadenec odvádza do ordinácie a holí mi ľavé koleno. Sestrička mi dáva náladovú injekciu a za chvíľu idem na operáciu. Zatiaľ ma odvádzajú na moju izbu. Injekcia už účinkuje a moja nálada je tak vynikajúca, že prevádzkujem priamo kabaretné vystúpenie a naháňam sestričky po chodbe. Noha ma vôbec nebolí a sestričky veselo výskajú. Čo chvíľu niektorú dobehnem a plesnem ju cez zadoček. Bežím okolo balkónu, odkiaľ po vyfajčení cigarety vychádza podplukovník Blahút. Okamžite mu venujem pozornosť: „Nazdar Pepo, ty kluku kudrnatá, pojď sem, ať tě obejmu.“ Pán Blahút sa smeje, tlačí mi ruku a pred mojim objímaním uskakuje, pretože ho bolí žlčník a hneď ma na to upozorňuje. Ale potom som chytený personálom nemocnice, hodený a pripútaný na pojazdné lôžko a už ma vezú na operačnú sálu.

V predsále je všetko zelené a žartujem s nejakou lekárkou. Ona sa smeje a ja kecám asi samé blbosti a vôbec mi to nevadí. Myslím si, že som strašne vtipný. Pozývajú ma na sálu a vedú ma k operačnému stolu. Šaškujem, pretože mám predsa len strach a všetci prítomní ľudia v zelených plášťoch sa smejú. Neprestávam ani na operačnom stole. Anestéziologička ma napomína: „Tak dost!“ Prikladá mi na tvár dýchací prístroj a vidím jej prsty, ako povoľujú ventil. Počujem jej nežný hlas: „Tak broučku a teď napočítej deset oveček.“ Dochádza mi, že ma chce omámiť, som poslušný a počítam ovečky. Už som ich napočítal desať a počítam ďalej.

Už som napočítal tridsať oviec a stále sa nič nedeje. Neviem, čo to znamená a už som poriadne naštvaný. Zdvíham sa na lakťoch a hlasno volám: „Tak co bude, už začnete něco dělat? Tak bude něco, nebo nebude?“ Som prekvapený, pretože už nie som na operačnom sále, ale v bielej izbe. Okolo mojej postele stojí kŕdeľ sestričiek, všetky sa perlivo smejú, až sa prehýbajú v páse a cez svoj smiech mi hovoria: „Ty jsi byl tak skvělý, tolik kouzelný.“ Odpovedám, že nechápem prečo, ony sa so mnou lúčia a od dverí mi mávajú. Až teraz cítim svoje zaviazané koleno a rez po operácii.

Text ….........................................................................................................

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

Prúser druhý: Václav Hasselbach z Břevnova je v stráži tak vyplašený, že rozstrieľa túlavého psa medzi vrtuľníkmi a len zázrakom nedochádza k explózii palivovej nádrže vrtuľníka, alebo lietadla. Žiadny vrtuľník, ani lietadlo nie je poškodené, hoci projektily zo samopalu lietali veľmi blízko okolo poťahov strojov.

 

Prúser tretí: Vojak Hasselbach je opäť postavený do strážnej služby. Vojaci, vracajúci sa z vychádzky, si za jasným účelom, berú na starú strážnicu prilepenú k hangáru, niekoľko veselých dievčat. Keďže robia hluk, vojak Václav Hasselbach vyprázdňuje do príslušnej miestnosti polovicu zásobníka. Na šťastie nikto nie je zranený a škody sú malé. Iba sú vymlátené okná a poškodené okenné rámy a špalety. Dve železné postele majú jamôčku od guľky a jedna posteľ má prerazenú vzperu. Nasledujúci deň nastupuje murárska partia, ktorá musí opraviť vonkajšiu omietku strážnice a celú miestnosť prestierkovať a vymaľovať. Posuvné vráta hangáru zostávajú nepoškodené. Toto extempore je vyriešené tým, že do konca vojny je vojak Hasselbach zbavený strážnej služby, aby nikoho nezastrelil, alebo nevyhodil letisko Piešťany do vzduchu. Páchateľov, ktorí streľbu vyprovokovali, sa nedarí nájsť ani po dôkladnom vyšetrovaní.

 

Text ….........................................................................................................

 

Prúser piaty: Text …........................................................................... Pretože Anna nemôže ísť so svojím milým strážny okruh, majúc hlavu opretú o jeho rameno, či remeň samopalu, tak musí na neho čakať pod rúškom tmy v garáži za hangárom. Nohy ju určite nebolia, ostatne má možnosť si pohodlne sadnúť na jeden zo spúšťacích vozíkov, ktoré používame k naštartovaniu motorov lietadiel. Zatiaľ všetko funguje bez problémov a Pepa Raab skoro skladá básne na svoju krásku. Láska kvitne v každom veku a všade, takže si nevyberá ani prostredie. Keď je lietanie, tak vždy spoznáme, ktorý akumulátorový vozík bol svedkom ich vášne. Vozík, ktorý poslúžil milencom za lôžko je vždy vzorne vyleštený. Anča za Pepom chodí často, to je jasné, pretože koncom leta sú všetky vozíky čisté. Ale hovorí sa, že sa tak dlho chodí s džbánom pre vodu, až sa ucho odtrhne.

Kritický deň nadchádza. Je už noc a Jozef sa venuje svojej Aničke na vozíku. Obaja sú tak blažení, že skoro prepočujú prichádzajúcu kontrolu stráží. Už prešla a Pepa sa chvatne oblieka. Opatrne vyklzáva z garáže a mieri medzi vrtuľníky. U státia dvoch lietadiel Il-14 stretáva kontrolu zloženú z veliteľa útvaru majora Laudu, veliteľa RTZ a dozorného útvaru. Vojak Raab sa stavia predpisovo, podľa vojenských poriadkov: „Stůj! Kdo tam?“ „Dozorčí útvaru major Zlatník, velitel útvaru major Lauda a veliteľ RTZ kapitán Dubec.“ „Heslo!“ „Bánovce.“ „V pořádku, pokračujte!“ Potom je vojak Raab pochválený za vzorný výkon strážnej služby. Kontrola stráží sa ešte zastavuje na strážnici a potom rovnakou cestou odchádza do kasární. Keď dôstojníci prechádzajú okolo garáží, major Lauda si všíma, že jedna z nich nie je dovretá, ako ju Raab v zhone zabudol zavrieť. Major Lauda nahliada dovnútra a vo svetle ručnej baterky vidí ku styku pripravenú a roztúženú Anču.

Text ….........................................................................................................

Večer ideme na vychádzku a v meste stretávame rozosmiateho lekára. Major sa chechtá: „Kluci, tu šikovnou ženskou mi musíte přihrát.“

 

Prúser šiesty: V severnom cípe kasární je vojenské hospodárstvo, ktoré obnáša chlievik s vykŕmenými sviňami, kurník a políčka so zeleninou, tiež pár ovocných stromov. Nad týmto poľnohospodárskym zariadením kraľuje major, už spomínaný nositeľ hrdej prezývky „Kabanos“. Pokiaľ nie je indisponovaný, medzi jeho obľúbené činnosti, zrovna, ako dnes, patrí obhliadka prasiatok, sliepok a zrelosti plodov. Ale čo to je? Niekoľko podporných tyčiek na paradajky je vyvrátených, paradajky sú podupané a roztlačené na kečup. Majorov kalný zrak lipne na rozsadnutej tekvici, hlávkový šalát je tiež roztlačený a drevený plot je na niekoľkých miestach zničený. Škody nie sú veľké, ale na prvý pohľad to tu vyzerá, ako keď tu vyčíňala rota diverzantov z Nemeckej spolkovej republiky. Nie, diverzia to nie, to je vidieť na prvý pohľad. Na plote visí veľká podprsenka a aj po zemi sa nachádza niekoľko kusov dámskeho spodného prádla. Kabanos tiež nachádza niekoľko fliaš od tvrdého alkoholu, bohužiaľ sú prázdne. Nič mu nenechali. V náčelníkovi proviantu sa prebúdzajú detektívne pudy. Zaisťuje doličné predmety a odnáša ich k dozornému útvaru.

Dozorný dôstojník záležitosť zľahčuje a smeje sa. Kabanos mu núti bielizeň, aby ich preskúmal, ale dozorca radšej uteká z kancelárie a s celou záležitosťou už nechce mať nič spoločné.

Text ….........................................................................................................

 

 

 

Text ….........................................................................................................

 

Vystupujeme v nasledujúcej stanici v Novom Meste nad Váhom vzdialeného 13 km (8.07 mi) od Piešťan. Je pred polnocou, je zima a možno ani nemrzne. Niekoho sa pýtame na cestu do Piešťan. Chlap nás posiela cez stanicu, pozdĺž koľajníc a potom máme odbočiť doľava, tam je cesta. Ideme po koľajniciach, Zdenek pochoduje za mnou. Proti nám veje nepríjemný a ostrý vietor. Počujem za sebou nejaké volanie. Pozerám sa a vidím Zdenka, ako stojí vedľa trate a ku mne sa pomaličky približuje lokomotíva. Je blízko a je veľká, ako dom. Odhadzuje balík s pečivom vedľa koľají, znožmo sa odrážam a i s taškou v ruke letím vzduchom nad drôty závor a pozerám sa, kde je lokomotíva. Práve sa pohybuje v mojej úrovni. Dopadám na zem a až teraz si uvedomujem vysokú rýchlosť vlaku. Sviští okolo mňa a už je preč. Prešla okolo mňa moja smrť a trasú sa mi kolená. Ani nemôžem ísť ďalej, asi som v šoku. Po chvíli sa dávam dohromady a pokračujeme v ceste.

Text ….........................................................................................................

 

(3 *: Našiel som krátky dokument na internete na stránke Válka.cz od autora Radima Špalka: „V nespresnené dobe, r. 1975, bola dvojica L-29 s guľometmi vzor 17 N zdvihnutá v Náměsti nad Oslavou proti pomalému cieľu, ktorý preletel našu severnú hranicu s Poľskom a pokračoval smerom k juhu do Rakúska. Piloti identifikovali po navedení z VS cieľ, ako vojenský An-2, s bielo červenou šachovnicou, ktorý letel vo výške iba 20 m. Pretože lietadlo nereagovalo na výzvy na sledovanie, bol urobený dotaz na poľskú stranu, či nepohrešujú lietadlo tohto typu. Čoskoro sa ukázalo, že s „Andulou“ chce zrejme dezertovať príslušník poľského vojenského letectva. Na náš dotaz o použití ostrej streľby preto prišla kladná odpoveď, ktorá znamenala koniec letu An-2. Dávka striel ráže 7,92 z Delfína riadenom kpt. Navrátilom bola presná. Bohužiaľ zatiaľ nie je presne jasné, kde malo poľské lietadlo dopadnúť. Dodajme, že kpt. Navrátil bol za tento zásah v OH mimoriadne povýšený do hodnosti majora.“ 

(Kapitola „Bojový poplach a úlet poľského An-2 do Rakúska“)

 

(4 *: K tejto havárii niektoré pramene na internete udávajú:

- dátum: 7.5.1976

- priebeh a príčina: ulomenie lopatky turbíny motora, lietadlo si sadlo bez motora 1 km pred dráhou.

- posádka: pilot Kment + zahraniční poslucháči

K týmto prameňom uvádzam, že posádkou lietadla nebol pilot Kment ani zahraniční poslucháči. Touto dobou sa u 4. letky cvičili naši štátni príslušníci. Lietadlo pilotoval poslucháč, ktorý bol v kabíne sám. K závade na motore došlo vo výške 7 000 m. Nie som si však úplne istý, že v lietadle bol poslucháč Šimek

(kapitola „Nehoda a jej dôsledky“)

 

Text ….........................................................................................................

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                                                                                         

 

 

 

 

 

 

 

Poznámka: 

U lietadiel, ktoré majú u výrobného čísla * sa presne nevie, kam boli z výroby premiestnené. Všetky uvedené lietadlá boli vyrobené v Aero Vodochody. Lietadlá pre zahraničných zákazníkov sa vyrábali v Avia Letňany.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Petr Ledinský (Petr PeLe) © 2012

Letecký pozemný personál © 2012

1.slov.publishing.plp@seznam.cz

Z originálu do slovenského jazyka preložil Peter Nespešný © 2012

 

Prílohy a fotografie:

- archív autora Petra Ledinského

Autor ďakuje týmto autorom fotografií za ich láskavé povolenie na použitie ich materiálu v tejto knihe.

- Archiv von Martin Hocko – Seiten www.mzak.cz

- Archiv von Ivan Procházka – Seiten techmag.valka.cz

- Archiv von Evžen Všetečka – Seiten www.historicflight.cz

Použitá literatúra:

- Ilustrovaná historie letectví - Zdeněk Hurt, Pavel Kučera, Oliver Chalas